Atény - kolíska demokracie a mesto jej zrodu

V 6. pr. n. l. storočí sa začal bezpríkladny rozmach Atén, mesta, ktoré ako žiadne iné ovplyvnilo svet západnej civilizácie.

Tu žili a učili najvýznamnejší filozofovia antiky. Tu sa začal rozkvet vedy a umenia. Atény boli prvým antickým mestom, ktoré sa usilovalo o nadvládu na Stredozemnom mori. Stali sa prvou námornou veľmocou a aténske obchodné lode dopravovali do mesta bohatstvo, ktoré neustále narastalo. Aténsky zámorský obchod prekvital. V 5. storočí pr. n. l. žilo v Aténach viac ako 300 000 ľudí. Atény boli najväčším mestom na svete.

Aj keď najvýznamnejšie mesto antického Grécko stratilo ešte v staroveku svoje mimoriadne postavenie a svoju dôležitosť, jeho význam pre históriu ľudstva je nepopierateľne obrovský.

V Aténach sa zrodila prvá demokracia a vznikol prvý parlament.

Písal sa rok 594 pr. n. l. V meste zavládli veľmi nepokojné búrlivé časy. Obyvatelia sa nechceli viac nechať vykorisťovať a vyciciavať vrstvou aristokratov.

V areopágu - mestskom parlamente - boli zastúpené len ich rodiny a tie vládli nad mestom. Bohatstvo aristokratov pochádzalo z veľkých pozemkov a polí, ktoré im patrili a ktoré  prenajímali jednoduchým sedliakom. Časť aristokratov bola obchodníkmi a vlastníkmi lodí, iným zas patrili remeselné dielne, kde robotníci a otroci produkovali rôzne tovary a zbrane.

Zatiaľ čo aristokracia bola stále bohatšia, viedlo sa prevažnej časti Aténčanov čoraz horšie. Sedliaci sa čoraz viac zadlžovali, aby mohli zaplatiť poplatky za prenajaté polia a tie boli vysoké aj vtedy, keď pre sucho nebola nijaká úroda. Mnohí sa preto zadĺžili tak veľmi, že sa museli sami predať do otroctva.

Ľud sa začal búriť a nepokoje napokon prerástli do krvavých zrážok. Krvavé boje však mali negatívny vplyv aj na obchod a výrobu. Hrozilo nebezečie občianskej vojny. Znepriatelené strany napokon požiadali politika Solóna, aby sa pokúsil o dohodnutie a zmierenie a aby navrhol nové usporiadanie pomerov v meste. 

Ako prvé Solón zrušil všetky dlhy a nariadil prepustenie z otroctva tých, ktorí sa v ňom ocitli kvôli svojím dlhom. Potom zadelil všetkých Aténčanov podľa veľkosti majetku do štyroch skupín. Každej zo skupín stanovil práva a povinnosti, ktoré sa museli rešpektovať. V prvej skupine boli najbohatší, vo štvrtej najchudobnejší. Prvá skupina mala najviac povinnosti, štvrtá najmenej.

Aristokracia stratila svoju vládu a odteraz každý slobodný občan mal právo voliť, byť zvolený do úradu a každý smel podať žalobu na súd. Treba dodať, že ženy, otroci a tí, ktorí neboli Aténčania, nemali aj naďalej nijaké občianske práva.

Rok 594 pr.n. l. sa tak zapísal zlatými písmenami do histórie ľudstva – v Aténach sa zrodila demokracia. Neudržala sa však – cisársky antický Rím a temný stredovek ju na dlhé storočia zmietli zo sveta. Jej idea však nezanikla a pri živote ju aj naďalej držali veľkí európski myslitelia a humanisti.