Atentát v Paríži má svoje spojenie s islamom a nepriamo aj s politikou Washingtonu - kto tvrdí opak, ten klame
12.01.2015 18:02Po každom atentáte islamistov nás poprední EÚ-politici, na čele s Angelou Merkelovou, presviedčajú, že sa taký akt nesmie spájať s islamom, lebo že ten je relígiou mieru. Tomuto opakovanému klamstvu politikov (a či len ich neznalosti Koránu?) ešte stále verí veľké množstvo naivných ľudí.
Myslenie mnohých moslimov je v mnohom na úrovni myslenia stredovekých kresťanov, ktorí pokladali za bohumilé, ak išli ako križiaci "oslobodzovať" Palestínu a brutálne pritom prelievali krv moslimov a masakrovali ich. Kto zabíja v mene Allaha a či Boha, tak je nehodný nazývať sa veriacim a nemal by meno svojho božstva ani len brať do úst.
To, čo sa odhralo v Paríži, bol dobre zorganizovaný brutálny zločin, teroristov, ktorí boli moslimovia, radikálni moslimovia. Všetko mali naplánované tak, aby dosiahli maximálny účinok. Atentátnici mali najmodernejšie zbrane (americké, nemecké...?), vedeli, kedy sa koná redakčná konferencia, keď tam boli zhromaždení prakticky všetci redaktori a mali aj presný plán perfektného úteku.
V Koráne možno nájsť viaceré výzvy k vedeniu vojny - Džihádu - veriacich (všetkých moslimov) proti neveriacim (nimi sú mienení predovšetkým kresťania a Židia). Ale okrem Koránu je tu ešte aj niečo moderné, čo vychádza z islamu. Je to "Svätá" kniha Džihádu: Korán-koncept vojny, kniha, ktorú napísal v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia pakistanský generál S. K. Malik. Jeho stratégia boja proti neveriacim, ktorú v nej opisuje, je diabolsky perfídna. Kľúč k víťazstvu je zasiahnutie duše nepriateľa, tak to učil Allah prostredníctvom vojenských operácií, ktoré viedol Mohamed.
Už len to je nemysliteľné, aby, ak niekto bol naozaj prorok boží - prorok milosrdného a dobrého Boha - aby sám krvavo zabíjal a viedol vojny. Ježiš nikdy nebojoval a nezabíjal v mene Boha a ani v Novom Zákone kresťanov nie je nikde návod od Boha, ako viesť vojny a ani príkaz, že ich majú viesť proti neveriacim.
Malik píše, že najlepšie je možné zasiahnuť duše neveriacich terorom. Malik sa svojou knihou zla stal zdrojom poznania mnohých teroristických islamských organizácií súčasnosti. Ak sme takí naivní a či takí "pragmatickí", že neustále zdôrazňujeme, že islamský teror nemá nič spoločného s "úžasnou a mierumilovnou" relígiou islamu, tak tomuto teroru len napomáhame a umožňujeme mu presne to, čo potrebuje. A zároveň mu aj ukazujeme našu bezmocnosť a bezradnosť. Islam hlása, že je veľkým hriechom zobrazovať Mohameda. Ak je to tak, tak nech to platí len pre moslimov. Prečo ale islam chce túto svoju "dogmu" dokonca aj pod hrozbami teroru nanucovať aj neveriacim, teda nemoslimom???
Kresťania predsa nehrozia terorom moslimom za to, že neveria ich dogmu, že Ježiš je Bohom.
Je od islamu a jeho predstaviteľov odsúdeniahodné, že napriek svojej dlhej a mimoriadne úspešnej histórii - 1400 rokov - a obrovskému množstvu moslimov na svete, viac ako 1,3 miliard, nie je schopný zniesť niekoľko karikatúr Mohameda. Nie je schopný sa nad tým povzniesť, ale odpovedá krvavým terorom a Džihádom.
dokončenie:
Môj komentár:
Politika Washingtonu už dávno Arabov a muslimov ponižovala a urážala. Ale urážala a znižovala aj čiernych amerických občanov. Veľký čierny americký boxer Cassius Clay na protest proti nej sa stal moslimom a prijal meno Muhammad Ali a v USA mal veľa nasledovníkov medzi svojimi súkmeňovcami.
Washington sa vo svojej nafúkanej všemohúcnosti dával dlho voči Arabom ako despot, ktorý si môže všetko dovoliť. Dokumentoval svoju "výnimočnosť" na svete aj svojimi neľudskými a agresorským vojnami vo Vietname i v Kórei a v Iraku. Svojím postupom čoraz viac vyvolával nenávisť a pomstychtivosť radikálnych štruktúr islamu, až nakoniec došlo k prvým teroristickým aktivitám proti USA a jeho zariadeniam, ktoré sa v súčasnosti rozšírili aj na územia európskych spojencov Washingtonu. To všetko treba objektívne k tejto situácii, do ktorej sme sa dostali, povedať.
Sú tri závažné faktory, ktoré vyniesli teror z dielne islamu:
a, politika Washingtonu
b, jej podpora krajinami EÚ
c, netolerancia islamu, ktorá je v ňom tak hlboko zakorenená, ako veľmi sú moslimovia presvedčení, že sám Allah diktoval Korán Mohamedovi
Ako budeme reagovať na parížsky teror islamistov, tak to bude mať ďalekosiahle následky. Ak budeme naďalej popierať práve to, čo mŕtvi teroristi sami zdôrazňovali, že majú silné prepojenie s islamom a že konajú v mene proroka a Allaha a budeme tvrdiť, že ide len o niekoľkých málo extremistov a že učenie islamu je vyslovene len mierumilovné, tak sa v očiach mnohých moslimov ukážeme len ako pasívne obetné baránky. Extrémistické politické zmýšľanie islamistov korení jednoznačne v textoch Koránu a v myšlienkach Pakistanca Malika.
Robíme obrovskú chybu, keď džihadistické snahy a netoleranciu islamu bagatelizujeme. Vlády moslimských krajín robia na nás tlak, aby sme sa vystríhali čo len kritizovať islam (ktorý existuje ešte stále vo svojom "praveku" a neprešiel žiadnou reformačnou očistou, ako sa to udialo do istej miery s kresťanstvom) a my sa podriaďujeme a politici tento tlak prenášajú aj na našu mainstream tlač.
Aj predstavitelia moslimských organizácii v západných spoločnostiach nás presviedčajú, že islamistický teror nemá nič spoločné s islamom a my im slepo veríme.
Prečo ich ale politici nepožiadajú plným dôrazom napríklad o to, aby všade oficiálne záväzne prehlasovali a hlásali, že každý islamský vraždiaci terorista nepríde ako mučeník do raja, kde ho za odmenu budú očakávať panny a ďalšie slasti, ako ho to naučil Korán, ale že príde do horúceho pekla, kam ho za to pošle Allah???
