Astronomická senzácia! Vedci urobili historický objav v kozme!

Kozmos je pre nás neustále veľkou neznámou a hoci o ňom už veľa vieme, tak je to len zlomok z toho, čo o ňom nevieme a čo v ňom  nepoznáme. A neraz mnohé z toho, čo už vieme a či si len myslíme, že vieme, sme nútení po čase korigovať alebo dokonca úplne odmietnuť ako nesprávne.

Čierne diery patria k najfascinujúcejším a zároveň aj k najmysterióznejším fenoménom kozmu. Charakteristickou vlastnosťou čiernej diery je to, že vo svojej blízkosti extrémne deformuje priestor i čas.

Deje sa to takou veľkou mierou, ktorá je pre newtonovskú fyziku úplne absurdná a neprípustná. A ešte naviac, vo vnútri čiernej diery priestor a čas v tom zmysle, ako ich poznáme v našom reálnom svete, neexistujú.

Aj keď medzičasom už astrofyzika má  veľa poznatkov o mystérii čiernych dier, tak stále ešte nevie povedať, ako vyzerá čierna diera vo svojom vnútri. Hustota čiernej diery je nekonečne veľká – pre porovnanie, hustota Zeme je len 5,5 gr/cm3.

O tom, ako to v jej vnútri vyzerá, by nám mohli veľmi veľa prezradiť kvantovo-mechanické efekty. Žiaľ, dosiaľ nemáme žiadnu akceptovateľnú kvantovo-gravitačnú teóriu, ktorou by sme tieto efekty mohli pochopiť a vysvetliť exaktne.

Okrem toho vedecky potvrdená existencia čiernych dier nám aspoň do istej miery umožňuje chápať to, že kozmos mohol naozaj vzniknúť vo veľkom tresku (Big Bang). To je stále len teória, popri ktorej je ešte niekoľko iných teórii vzniku kozmu, aj keď je vo svete astrofyziky najuznávanejšia.

Pokiaľ veda nepoznala čierne diery - alebo neskôr, keď už niektorí astrofyzici  predpokladali, že by mohli existovať - tak odmietala ich existenciu. A v tom čase bolo nepredstaviteľné, ako mohol kozmos podľa teórie veľkého tresku vzniknúť z jediného „praatómu“, oveľa menšieho ako hlavička špendlíka a pritom mala byť v ňom skomprimovaná celá hmota, z ktorej dnes pozostáva kozmos.

Ale teraz, keď čierné diery už existujú oficiálne, tak máme objekt v kozme, ktorý je v niečom podobný „praatómu“, a síce v tom, že je v ňom skomprimované obrovské množstvo hmoty, v dôsledku čoho má fakticky nekonečne veľkú gravitáciu. Preto z čiernej diery nemôže nič uniknúť, a to ani vtedy, ak by unikalo rýchlosťou svetla.

Vedci nedávno urobili historický objav, ktorý prekonal dva rekordy.

S pomocou Very Large Telescope (VLT), teleskopického zariadenia Európskeho južného observatória (ESO) v púšti Atacama na severe Čile, sa im podarilo pozorovať dve čierne diery.

Tieto sa k sebe priblížili tak veľmi, ako nikdy predtým nebolo pozorované. Vzdialenosť medzi týmito veľmi masívnymi čiernymi dierami je len 1600 svetelných rokov.

„Je to prvýkrát, čo sme našli dve supermasívne čierne diery, ktoré sú tak blízko pri sebe, že vzdialenosť medzi nimi je menšia ako polovica vzdialenosti medzi inými dvoma čiernymi dierami, ktoré v tomto smere držali rekord,“

povedala Katarina Voggel, jedna z hlavných autoriek štúdie publikovanej v časopise Astronomy & Astrophysics“.

Spoluautor Holger Baumgardt ďalej vysvetľuje:

"Vzájomná blízkosť a rýchlosť dvoch čiernych dier naznačuje, že sa spoja do jednej monštrum čiernej diery, pravdepodobne v priebehu nasledujúcich 250 miliónov rokov."

To však nie je jediný rekord, ktorý vedci prekonali. Čierne diery, ktoré boli schopní pozorovať a merať pomocou VTL, sú bližšie k Zemi ako ktorékoľvek iné.

Od dvoch kolidujúcich čiernych dier nás delí len 89 miliónov svetelných rokov. Predchádzajúci držiteľ rekordu bol od nás vzdialený 470 miliónov svetelných rokov.