Astronómia má prvý dôkaz, že planéty s troma slnkami existujú

Musí to byť neskutočne bizarný svet, ak by sme žili na takej planéte, nad ktorou, na jej oblohe, neustále „putujú“ tri slnká. Dosiaľ sa predpokladalo, že takéto sústavy, ak existujú, tak sú veľmi nestabilné a relatívne rýchlo sa rozpadnú.

Astronómovia teraz ale objavili takúto exotickú sústavu a po prvý raz niečo také aj fotograficky zadokumentovali.

Až doiaľ boli astronómovia jednotne presvedčení, že obežná dráha planéty v sústave troch sĺnk je takou mierou nestabilná, že z neho už po krátkom čase navždy vyletí. Teraz ale tento revolučný vedecký objav zmenil ich názor, lebo planéta s názvom HD 131399 Ab, to nejako „dokázala“ – zatiaľ ešte nevieme ako – v sústave dlhodobo prežiť a  v nej aj zotrvať.

Táto skutočnosť dovoľuje hypotézu, že takéto sústavy, kde môžu "prežiť" dokonca aj viaceré planéty v spoločnosti troch sĺnk, existujú častejšie a že nejde len o jednorázovú výnimku.

Zmienená planéta so „zázračnými“ schopnosťami vedieť sa dlhodobo udržať medzi troma slnkami, je od nás vzdialená len 320 svetelných rokov a nachádza sa v súhvezdí Centaurus.

Ďalšou zaujímavosťou je to, že je mimoriadne mladá – jej vek je približne len 16 miliónov rokov (pre porovnanie – naša Zem má okolo 4, 6 miliard rokov). Tým sa zaraďuje medzi najmladšie planéty z planét, ktoré dosiaľ boli v kozme objavené a je aj jednou z mála planét – takzvaných exoplanét - mimo našej slnečnej sústavy, ktorá bola odfotografovaná.

Ak by sme hypoteticky žili na tejto planéte, tak by sme v závislosti od jej ročných období mohli zažívať buď trvalo slnečné svetlo, alebo každý deň pozorovať tri východy sĺnk a tri ich západy.

Ešte sa zmienim o tom,  že táto planéta má zo všetkých dosiaľ známych planét v rámci slnečných sústav s viacerými slnkami ďaleko najväčšiu obežnú dráhu.

K sústave, ktorej je súčasťou, je možné uviesť ešte niekoľko fascinujúcich poznatkov:

Slnko A, s najväčším jasom v tejto sústave, má takmer dvojnásobnú hmotnosť nášho Slnka, pričom ho obiehajú okrem planéty aj obe zvyšné slnká B a C, ktoré majú spoločne podstatne menšiu hnotnosť ako A. Sú od neho vzdialené 300 AE (AE = Astronomische Einheit = vzdialenosť Zeme od Slnka). B a C sa v priebehu svojej obežnej dráhy okolo A zároveň ešte aj navzájom obiehajú, a síce vo vzdialenosti 10 AE.

Planéta je od A vzdialená 80 AE, čo odpovedá približne dvojnásobku obežnej dráhy Pluta v našej slnečnej sústave.