Astronóm-amatér zo Saska objavil skutočný zázrak v kozme! Komunita svetových astronómov sa mu hlboko klania !

Náhodou, ale so správnym citom pre kozmické fenomény a s veľkou vytrvalosťou urobil mediálny dizajnér Marcel Drechsler (41) z Erzgebirge-Krušné hory svoj fenomenálny objav.

Okrem pestovania bonsajov má Marcel Drechsler už od mladosti ešte jednu veľkú vášeň - fotografovanie nebeských objektov. Svojimi fotografiami galaxií, žiariacich a tmavých hmlovín a hviezd chce spojiť vedu a umenie do esteticky očarujúceho celkového obrazu.

Jeho záľuba ho fascinuje natoľko, že si v Bärensteine (bezprostredne blízko k českým hraniciam) ​​v roku 2015 dokonca postavil vlastné observatórium.

Odvtedy jeho objavy pri viacerých príležitostiach ohromili aj etablovaných vedcov, a tí ho od istého času už pozorne sledujú. S dvoma francúzskymi výskumnými kolegami - ako on, tiež amatérmi - hľadá doteraz neznáme kozmické hmloviny v našej Mliečnej dráhe.

Objavili už okolo 300 objektov, z ktorých jeden dostal názov „Bärenstein“.

 Nedávno v relatívnej blízkosti našej Mliečnej dráhy objavil gigantický objekt, ktorý vedcom s ich high-tech teleskopmi predtým ostal skrytý.

Táto hmlovina s veľkosťou malej galaxie nie je len senzáciou, zahalenou rúškom tajomstva, ale teraz nesie aj meno svojho objaviteľa.

Marcel Drechsler:

"Na fotke som spoznal obrovský tieň vedľa galaxie Andromeda. Môj vnútorný pocit mi okamžite povedal, že by to mohlo byť niečo úplne nové. Kolega výskumník Xavier Strottner bol však skeptický. Mohlo niečo také gigantické zostať pred vedou doteraz skryté?“

Ale Drechsler nepoľavil a naďalej dôveroval svojej astronomickej intuícii. Najprv sa prehrabal v odbornej literatúre, ale nikde nebola zmienka o jeho objekte v kozme. A tak poveril ešte aj ďalších astrofotografov, aby pomocou rôznych modelov fotoaparátov z rôznych častí sveta zaostrili na ním objavený objekt s dlhými expozičnými časmi.

Chcel vylúčiť, že toto bol jeden z mnohých možných zdrojov chýb pri jeho fotení:

"Vedci by ma roztrhali, keby s tým strácali čas, o čom by som ich presviedčal, že to existuje."

Po celkovo 111  hodinách expozičného času v rôznych farebných spektrách počítač vypočítal fotografický dôkaz: Na okraji galaxie Andromeda, možno v polovici našej Mliečnej dráhy, sa nachádza obrovská hmlovina, ktorá vyžaruje tyrkysové svetlo.

Musí to byť plazma kyslíkových iónov, horúca viac ako 10 000 stupňov.

Vedci, ktorých oslovil, boli spočiatku nedôverčiví, nikto nechcel byť spájaný s takou veľkou možnou ich chybou.

Drechsler: "Bolo to od nich menej odmietnutia, ako viac hlbokého skepticizmu, ale s jasne viditeľnou zvedavosťou."

Napokon tá zvedavosť zvíťazila a rodák z Erzgebirge bol poverený vykonaním prvého opisu ako hlavný autor jedenásťčlenného tímu medzinárodných vedcov a amatérov, čo je pre nevedca mimoriadne nezvyčajné.

Existencia obrovského galaktického plazmového oblúka bola napokon potvrdená a štúdia bola publikovaná v astronomickom časopise.

Univerzita v Hong Kongu, ktorá je zodpovedná za označenie takýchto objektov, ho nazvala „Strottner-Drechsler-Sainty-Object 1“.

Ako mohol tento záhadný objekt vzniknúť a čo vlastne predstavuje, to teraz dáva priestor rôznym špekuláciám a hľadaním teoretických hypotéz, ktoré by to objasnili.

Stefan Kimeswenger, profesor na Inštitúte pre astro- a časticovú fyziku na Univerzite v Innsbrucku, sa domnieva, že je nepravdepodobné, že by táto štruktúra bola pozostatkom supernovy alebo jedného z mnohých prílivových hviezdnych prúdov:

„Pokiaľ vieme, takáto emisná funkcia ešte nebola opísaná v literatúre. Môže to byť niečo úplne nové.“