Mesto pod Vezuvom bolo dovolenkovým rajom rímskej elity. Dlhodobo i krátkodobo sa tam zotavovali z turbulentného života v Ríme politici, senátori, vojvodcovia, aristokrati a obchodní boháči. Mesto sa rozprestieralo priam idylicky na svahoch Vezuvu, nad neapolským zálivom.
Pompeje ponúkali bohatým Rimanom všetko to, čo bolo v tej dobe možné a predstavovalo luxus. Amfiteáter, rímske kúpele, chrám, reštaurácie, zábavný park, luxusné prostitútky a školy gladiátorov.
Z dediny, ktorá bola založená v roku 600 p.n.l. sa časom stalo mesto, ktoré bolo rajom, pre tých čo si to mohli dovoliť.
Koniec luxusného života v Pompejách prišiel náhle a nečakane 24. augusta v roku 79 o 13. hodine, keď prišlo ku katastrofickej explózii vezuvskej sopky.
Tak to oznámil z Pompejí dopisom svojmu priateľovi, historikovi Tacitovi, ktorý bol v Ríme, senátor Gaius Plínius mladší. Z krátera vyrazilo obrovské žeravé mračno do výšky asi 30 kilometrov, plné horúcich kameňov, popola a lávy.
Dva a pol kubických kilometrov žeraviny a kameňov padali z veľkej výšky do okolia sopky. Následne prišla smrť - lavína z plynu, horúceho 800 stupňov Celzia, dymu a popola sa valila veľkou rýchlosťou do údolia.
Obrovská horúčava, ktorá sprevádzala lavínu zabila veľké množstvo Pompejčanov, ktorí utekali k moru a v priebehu niekoľkých sekúnd vysušila ich telá a premenila ich na skulptúry.
Experti predpokladajú, že aj z tých, ktorým sa predsa len podarilo dosiahnuť pobrežie mora, strhlo nemalú časť do vody cunami, spôsobené výbuchom sopky Vezuv.
V roku 1710, keď zničené Pompeje ležali hlboko, asi 25 metrov pod nánosmi popola, pemsy a čadiču, ktoré sa po výbuchu sopky nakopili nad mestom, prehlboval jeden miestny sedliak svoju studňu. V hĺbke dvadsať metrov narazil na mramorové kvádre z obdobia antického Ríma.
Od tej doby sú Pompeje plochou najväčším miestom archeologických vykopávok na svete a nikde inde nemáme taký dokonalý pohľad na skvele zachované a zakonzervované historické ruiny, z obdobia antiky ako tam.
Pri archeologických vykopávkach sa našli telesné pozostatky asi 2000 z 20 000 obyvateľov. Vedci preto predpokladajú, že dosť veľký počet ľudí ešte dokázal utiecť, a tak prežiť.
Kto ich navštívil, ten sa nemôže ubrániť dojmu, že prišiel do mesta, v ktorom ešte nedávno naplno pulzoval život. Mnohé budovy a vily sú takmer celkom intaktné.
