Alžbeta I. (1533 - 1603) patrí k najvýznamnejším panovníčkam európskych dejín. Korunovaná za kráľovnu bola v Londýne v roku 1559 a vládla veľmi úspešne 44 rokov. Dedičstvo, ktoré na ňu čakalo, nebolo však ničím ľahkým a zábavným. Anglicko bolo rozpoltené medzi dvoma relígiami a o moc a vplyv zápasili medzi sebou viaceré politické zoskupenia. Aj z hľadiska medzinárodnej politiky nemalo Anglicko dobrú pozíciu. Ako žena nebola Alžbeta veľmi atraktívna, za to bola ale vyslovene koketná, samoľúba a veľmi náladová. Ako kráľovna bola veľmi mocná a vládla pevnou rukou.
V období jej vlády vznikli diela Wiliama Shakespeara a Francis Bacon položil základy modernej vedy. V tejto epoche bola po pvý raz oboplávaná zemeguľa - podarilo sa to Angličanovi Francisovi Drakemu. A za jej panovania získalo Anglicko svoju prvú kolóniu.
Kráľovná milovala hudbu a divadlo a veľmi ich podporovala. Jej matkou bola Anna Boleynova, druhá manželka anglického kráľa Henricha VIII., ktorá bola v roku 1536 popravená za údajnú zradu kráľa. Bola obvinená a odsúdená za cudzoložstvo s piatimi mužmi, z ktorých jeden bol jej bratom. Alžbeta a jej nevlastný brat Eduard VI. boli prehlásení za nemanželské deti. Až v roku 1543 na základe rozhodnutia parlamentu boli opäť akceptovaní ako následníci trónu.
Alžbetino detstvo nemalo šťastný priebeh, jej výchova prebiehala podľa veľmi prísnych pravidiel. Učila sa ľahko a rýchlo - dohovorila sa v štyroch rečiach: francúzsky, taliansky, latinsky a grécky. Keď v roku 1547 zomrel jej otec, tak na trón nastúpil jej nevlastný brat, ten ale zomrel už o šesť rokov neskôr. Po ňom sa dostala na trón jej nevlastná sestra Mária Tudorová, ktorá ale vládla tiež len krátko - zomrela v roku 1558.
Teraz prišiel čas Alžbety, anglický trón patril jej. Anglický národ bol nadšený, lebo nová kráľovna bola "čistá" Angličanka, ktorá nemala ani kvapku cudzej krvi. Alžbeta hneď po nástupe k moci sa snažila zlomiť moc katolicizmu v Anglicku a v roku 1559 obnovila supremát Henricha VIII. a podriadila cirkev pod korunu. Od tej doby bol panovník zároveň aj hlavným guvernérom cirkvi v Anglicku.
V roku 1563 bolo na podnet kráľovny uzákonených v parlamente 39 reformátorských článkov viery, čím Alžbeta de facto realizovala odtrhnutie od Vatikánu a súčasne uviedla do života vlastnú anglikánsku cirkev. Pápež Pius V. reagoval na to tým, že Alžbetu exkomunikoval. Jej priateľ z časov dospievania a neskôr aj milenec mladej kráľovny, Robert Dudley, bol pre ňu dôležitým poradcom počas celého jej panovania.
Začiatkom roku 1568 ušla v dôsledku vzbury v Škótsku škótska kráľovná, Mária Stuartová do Anglicka a požiadala kráľovnu Alžbetu o pomoc proti rebelom. Jej stará mama bola anglická princezná Margareta Tudorová, sestra otca Alžbety, Henricha VIII. Tým bola blízkou príbuznou Alžbety. Ale Alžbeta si bola dobre vedomá toho, aké nebezpečie predstavuje pre ňu prítomnosť škótskej kráľovny v Anglicku. Keďže nemala nijaké deti, mohla vzniesť jej škótska príbuzná nárok na anglický trón.
Namiesto očakávanej pomoci bola mladá škótska kráľovná intrigantským spôsobom obžalovaná zo sprisahania proti Alžbete a strávila 19 rokov v zajatí a napokon bola odsúdená na smrť a 8. februára 1587 popravená. Mária bola katolíčka a stala sa pre katolíkov martýrkou viery.
Alžbeta ochorela vo februári roku 1603 veľmi ťažko a o mesiac skonala. Pochovaná bola vo Westminster Abbey. Iróniou je, že anglickým kráľom sa po nej napokon stal syn Márie Stuartovej, Jakub I. a iróniou je aj to, že v roku 1612 dal preniesť telesné pozostatky svojej popravenej matky do Westminster Abbey, a tak spočívajú obe ženy navždy blízko seba.
