Aký vek má záhadná sfinga v Gize? Prečo bola postavená?

Sfinga, ktorá je v blízkosti Cheopsovej pyramídy, má telo leva, na ktorom je ľudská hlava. Patrí k najväčším záhadám západnej civilizácie. Egypt som navštívil viackrát ako nadšený egyptológ-amatér a o.i. aj preto, lebo svojho času som pracoval na dvojdielnom historickom faktografickom románe zo starého Egypta, ktorý mi vyšiel v Bratislave v roku 1996. Egypt som prešiel celý, a to od Asuánu na juhu až po Alexandriu na severe.

História ríše faraónov ma fascinovala už ako desaťročného  žiačika v Československu a knihu V. Zamarovského – ktorý sa o mnoho rokov neskôr stal mojím priateľom - Ich veličenstvá pyramídy som zhltol na jeden dych.

Vždy, keď som zavítal do krajiny na Níle, tak bol pre mňa povinný „muss“ ísť najprv obdivovať Cheopsovu pyramídu a sfingu. Keď som sa ocitol v jej blízkosti, tak som mal dojem , že ma hypnotizuje a že sa mi bez slov prihovára vo svojej magickej reči. V tom momente som sa dostal do bezčasovosti a ocitol sa vnútorne v čase faraónov. Tento zvláštny stav vedomia dokáže pochopiť len ten, kto je bytostne prepojený s dávnou históriou starého Egypta.

Sfinga – tento tajuplný výtvor – dlhá 73 metrov a vysoká 20 metrov - je podľa klasickej archeológie stará 4 000 rokov a v pôvodnom stave musela byť pestrofarebná, čo dokazujú zvyšky farieb za jej pravým uchom.

Keď som ju uvidel prvý krát, tak som si opäť a opäť kládol otázku, aká je stará naozaj. V tom čase som už mal veľké poznanie nielen o Egypte, ale aj o Sumere, a tak som neveril naivnej „rozprávke“ tradičnej archeológie o údaji jej veku.

Stáročia vládla v Egypte mienka, že sfinga bola postavená v časoch pred Cheopsom. Archeológia sa k tomu nevedela vyjadriť. Archeológovia ale tento názor popreli, keď vo zvyškoch veľkého chrámu, vedľa sfingy, boli najdené sošky Cheopsa. Na základe toho prišiel potom ich nepochopiteľný „logický“ uzáver, že chrám dal postaviť Cheops. A keďže je pri sfinge, tak pripísali aj postavenie sfingy Cheopsovi.

Proti tejto „logike“ je možné predniesť veľa argumentov. Uvediem aspoň dva:

a, Chrám sa svojou architektúrou jednoznačne odlišuje od podobných stavieb z epochy tzv. Starej ríše, keď žil Cheops.

b, Centrálna hala chrámu bola postavená z obrovských vápencových megalitov, ktoré vážia okolo 230 ton. Početné z nich bolo treba dostať do výšky 13 metrov. Ako to dávni stavitelia dokázali, je absolútna záhada, ku ktorej archeológovia nemajú riešenie.  Na svete existujú len tri vysokomoderné a nesmierne komplexné megažeriavy, ktoré sú schopné zdvíhať také bremená.

Aká stará  je sfinga naozaj? – lebo je jasné, že bola postavená oveľa skôr ako žil Cheops.

Ak existovala už niekoľko tisícročí pred Cheopsom, tak to musí platiť aj pre chrám vedľa nej. V roku 1989 sa tohto problému ujal profesor Robert Schoch z Univerzity Boston, skvelý geológ. Spočiatku bol skeptický voči hypotézam, že sfinga je oveľa staršia, než to tvrdí archeológia – podľa nej okolo 4600 rokov. Schoch ale zmenil svoj názor okamžite, keď sfingu uvidel po prvý krát. Hneď si všimol dobre viditeľné stopy zvetrania na jej viacerých miestach. Pre neho, ako geológa, bolo jasné, že to mohla spôsobiť len voda.

Po rôznych analýzach si bol istý, že išlo o dlhé obdobia, kedy často a výdatne na tých miestach pršalo. V Egypte ale také lejaky nebývajú. Geológia vie veľmi dobre, že v tomto prípade je potrebné ísť veľa tisícročí dozadu. Do času, keď tam nebola púšť, ale bujná savana. To bolo približne pred 10 000 rokmi. V tých časoch na tých miestach ale podľa archeológov žili len ľudia doby kamennej.

Profesor Schoch po dlhodobých výskumoch vyslovil presvedčenie, že sfinga je stará okolo 15 000 rokov. Predložil aj presvedčivé dôkazy. Klasická archeológia však mlčí a ak aj niekto z archeológov povie niečo proti, tak sú to len prázdne slová  a nie argumenty.

Prečo ale bola sfinga postavená, aký mala zmysel?

Existuje niekoľko hypotéz. Jedna z nich hovorí, že pod ňou sa nachádzajú obrovské priestory, kde je uložené prastaré poznanie a vedomosti dávnej vysoko vyspelej civilizácie. Západní vedci už zistili, že také priestory skutočne existujú. Egyptský pamiatkový úrad im ale nechce dať povolenie ich preskúmať. Prečo? Skúmajú tam Egypťania už tajne a sami?