Úvodná stránka > Ako vidia Švajčiari Rómov u nás - NZZ: V SR sa pokúšajú prvé firmy integrovať Rómov do pracovného života
Ako vidia Švajčiari Rómov u nás - NZZ: V SR sa pokúšajú prvé firmy integrovať Rómov do pracovného života
05.12.2022 23:42
Píše o tom najrenomovanejšie švajčiarske periodikum Neue Zürcher Zeitung (NZZ) v článku z 5. decembra od svojho zahraničného korešpondenta D. Imwinkelrieda, ktorý v ňom uvádza svoje dojmy z Košíc a informácie, ktoré tam získal v rozhovoroch.
Imwinkelried však vo svojom nadpise buď zavádza alebo nepozná fakty, lebo na Slovensku boli už dávno urobené kroky pre integráciu Rómov do pracovného života.
V ďalšom uvádzam časti z jeho článku a nakoniec aj niekoľko z viac ako stovky komentárov k nemu od Švajčiarov – čitateľov NZZ:
Roman Gabor a Slavo Hada sa dostali z núdze a biedy, v ktorej ako Rómovia na Slovensku žili. Aj keď vykonávajú v Košiciach vo firme Kosit - ktorá robí zber a odvoz odpadu, ako aj jeho energetické využitie – len jednoduché práce, ale majú stále zamestnanie. Pritom žijú v usporiadaných rodinných pomeroch a majú aj dom. Tým sú v rámci rómskeho spoločenstva v SR ale zriedkavým javom.
Veľký počet Rómov z rómskej minority na Slovensku a v ďalších východeurópskych krajinách žije v úbohých pomeroch. Ako uvádza štatistika EU Agency for Fundamental Rights tak v januári 2021 malo v SR len 33 percent Rómov oficiálne pracovné miesto, 66 percent 16 až 24 ročných nemalo žiadnu prácu a ani žiadny z nich nenavštevoval nejakú školu. Z ľudského hľadiska je to dráma, z ekonomického je to pre Slovensko veľký problém. Napriek tomu sa situácia Rómov v SR zlepšuje len pomaly.
Na Slovensku žije okolo 500 000 Rómov – čo je okolo 10 percent obyvateľstva. Keď bolo koncom minulého storočia v SR zavedené trhové hospodárstvo, tak štát totálne zmeškal integrovať ich do spoločnosti. Viac ako 20 rokov v tomto smere neurobil takmer nič.
Slovensko Rómov často a takmer vo všetkom znevýhodňuje.
Zanedbávanie Rómov sa začína už v detskom veku. Veľmi mnoho ich detí nehovorí dobre slovensky. Štát ich preto umiestňuje do špeciálnych škôl, kde sú medzi sebou a tak v učive zaostávajú čoraz viac. Mnoho z týchto detí tak neukončí ani povinnú školskú dochádzku.
Školský systém v SR to nie je schopný riešiť. Pričom rómske dievčatá sú na tom ešte horšie ako rómski chlapci.
Toľko z článku v NZZ.
Pokiaľ SR nebola v EÚ a v západných európskych štátoch žilo vtedy minimum Rómov – napr. v Nemecku v roku 1995 len asi 30 000, čo bolo 0,04 percent obyvateľstva – tak západný mainstream pri každej príležitosti obviňoval Slovákov i vládu SR z brutálnej diskriminácie Rómov.
Ale teraz, keď je medzičasom aj v Nemecku relatívne veľa Rómov, ako aj migrantov, z ktorých mnoho nepracuje a roky poberá sociálne dávky, sa pohľad na situáciu Rómov na východe Európy do veľkej miery zmenil.
Dôkazom toho sú aj komentáre v NZZ k tomuto článku.
Záverom dodám osobnú skúsenosť, ktorú som mal so západnými žurnalistami v súvislosti s Rómami na Slovensku.
V Nemecku som bol od roku 1995 niekoľko rokov riaditeľom Slovenského tlačového centra. V západných médiách veľmi aktívne propagovalo SR v časoch, keď krajina mala na Západe mimoriadne zlý imidž. Organizoval som mnohokrát niekoľkodňové tlačové cesty do SR so skupinami popredných žurnalistov z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska (aj z NZZ) a sprevádzal som ich a pripravoval program pre nich. Tak som ich „prinútil“ písať pozitívne veci o Slovensku a Slovákoch. Mnohí z nich si potom obľúbili krajinu i ľudí a chodievali tam aj súkromne na dovolenky.
Takmer všetci ma spočiatku žiadali, aby som ich najprv zaviedol do rómskych osád, aby potom robili o SR katastrofálne negatívne a tendenčné reportáže. Samozrejme, že som to odmietol a ponukol im iný program, ako rozhovory s politikmi a primátormi, riaditeľmi veľkých firiem a pod.
Tu je prvých 5 komentárov k článku – takže nevyberal som z nich zámerne len tie negatívne:
Diese Rasse ist ungebildet, hat keine Kultur, einfach Nichts. Sehr viele von denen können nicht lesen und schreiben, können bestenfalls nur die niedrigsten Jobs machen. Und mit einem der was leistet, kommen 10 andere mit, die gar nichts machen. Hat das zivilisierte Europa das nötig ??
Táto rasa je nevzdelaná, nemá žiadnu kultúru, jednoducho nič. Veľmi veľa z nich nevie čítať a písať, v najlepšom prípade môžu robiť len tie najjednoduchšie práce. A s tým, kto niečo robí, príde 10 ďalších, ktorí nerobia vôbec nič. Potrebuje to civilizovaná Európa?
Der Artikel ist für mich u.a. deshalb von Interesse, weil
er nahezu ausschließlich davon spricht, daß der Staat für die (mangelnde) Integration verantwortlich sei.
Das ist mir zu kurz gegriffen; Integration ist immer
und überall eine zweiseitige Angelegenheit. Es
drängt sich die Frage auf, weshalb diese Erscheinung
länderübergreifend und quasi zeitlos auftaucht.
Tento článok ma zaujíma, pretože
hovorí takmer výlučne o tom, že za (nedostatočnú) integráciu je zodpovedný štát.
To je pre mňa príliš krátkozraké; Integrácia je vždy
a všade obojstranná záležitosť.
Vynára sa otázka, prečo tento jav
je všade, kde sú a takmer vždy.
Ich sehe es bei uns in der Stadt..
Viele Eltern legen keinen Wert darauf das ihre Kinder in die Schule gehen.
Viele verlängern ihre Schulferien mal um 2 - 4 Wochen weils beim Onkel in Rumänien gerade so schön war.
Leben bequem von Harz 4 und Kindergeld.
Sie erfüllen eigentlich fast alle Vorurteile.
Sie lebenin Häusern die eigentlich abgerissen gehören.
Vidím to tu u nás v meste.
Mnohí rodičia nepripisujú dôležitosť tomu, aby ich deti chodili do školy.
Mnohí si predlžujú školské prázdniny o 2 - 4 týždne, pretože strýko v Rumunsku bol taký milý.
Žijú pohodlne zo sociálnej podpory a prídavkov na deti.
V skutočnosti sú predsudky voči nim oprávnené.
Žijú v domoch, ktoré by mali byť zbúrané.
Hoffentlich sollen wir jetzt nicht noch Roma aus der Slowakei aufnehmen!
Dúfam, že teraz nebudeme musieť prijať ešte aj Rómov zo Slovenska!
Diese Volksgruppe ist es nicht wert anders behandelt zu werden, außer klauen und schmarotzen können die nichts.
Toto etnikum si nzaslúži, aby sm s nim zaobchádzali lepšie, okrem kradnutia a príživníctva nedokáže nič iné