Ako slávny René Descartes nechtiac veľmi ovplyvnil aj medicínu

Descartes negatívne ovplyvnil svojou dedukčnou logikou – ktorou sa vo svete preslávil - medicínu, a to napriek tomu, že sám nebol lekárom, ale filozofom a prírodovedcom.

Descartes bol azda najväčšou autoritou filozofického i prírodovedeckého myslenia v období končiaceho sa stredoveku a začínajúceho sa novoveku.

René Descartes bol veľkým príržencom teórie, podľa ktorej telo a duša sú absolútne oddelené entity, ktorá sa navzájom nijakým spôsobom  neovplyvňujú.

Jeho dedukčná logika však vytvorila veľkú bariéru medzi chápaním tela a vnímaním psychy. A tak možno hovoriť o carteziánskej bariére, ktorá veľmi negatívne ovplyvnila vyšetrovaciu diagnostiku i metódy liečenia.

Táto bariéra spôsobila, že lekári liečili úplne izolovane len telo a o dušu sa vôbec nestarali. Na druhej strane, psychológovia a psychiatri zas liečili, tiež úplne izolovane od tela, len dušu.

Bariéra Descarta bola v medicíne prítomná ešte aj v 19. storočí a dokonca aj v 20. storočí. A pravdu povediac pôsobí v nej ešte tu a tam aj v súčasnosti.

Moderná medicína 19. a 20 storočia liečila pri ochorení neraz až groteskne a nezmyselne len symptómy chorôb a nie ich skutočné príčiny, ktoré boli uložené v hĺbkach štruktúr ľudskej psychy.

Priepasť, ktorá sa tak medzi telom a duchom čoraz viac prehlbovala, bola a je zodpovedná za to, že väčšina rôznych ťažkých ochorení ostala medicínou neporozumená a preto nevyliečená a či neliečiteľná.

Práve v tejto izolácii ducha a tela je treba vidieť dôvod, prečo lekárska veda ešte dodnes nebola schopná plne obsiahnuť a chápať veľký význam stresov, strachu, depresií a vôbec všetkých nestabilných psychických stavov pre vznik rôznych chorôb.

Predovšetkým veľká miera negatívneho stresu je príčinou mnohých ochorení. V dôsledku takého stresu prichádza potom v organizme okrem iného najmä k ovplyvneniu imunitnej reakcie.

Existuje napríklad istý medicínsky model, ktorý dokazuje závislosť imunitnej reakcie od centrálneho nervového systém, teda od toho, v akom stave sa tento systém nachádza.

Možno povedať, že až keď sa etablovali v 20. storočí medzi lekárskymi vedami psychosomatika, psychoanalýza a transpersonálna psychológia, tak teória veľkého Descarta začala byť v medicíne čoraz menej aktuálna.