Ako sa dolár dostal k hegemoniálnej moci. A ako ho Čína a Rusko už vedú na popravu !

Americký dolár je hlavnou svetovou menou a štandardom v medzinárodnom obchode od konca druhej svetovej vojny, po zavedení brettonwoodského systému riadenia peňazí USA a ich spojencami v roku 1944.

Globálne komodity sa oceňujú podľa amerického dolára, pričom Washington sa nachádza v centre globálneho finančného systému, kde sa teda sústreďuje väčšina kapitálu.

Americké banky si tak mohli požičiavať výhodne a bez problémov americké doláre, a táto mena sa stala „krvou“ pevne prepojenej globálnej ekonomiky.

Následne, po konsolidácii svojej moci nad globálnym finančným systémom, boli USA schopné použiť dolár ako zjavnú geopolitickú zbraň na vnútenie svojej vôle iným krajinám, či už priamo alebo nepriamo.

Robili to buď priamymi cielenými zásahmi alebo vyhrážkami voči jednotlivcom, organizáciám a dokonca aj celým národom.

Tieto opatrenia sú skutočne účinné, pretože akonáhle  sa skončí na americkej čiernej listine, tak potom hoci aj renomovaná spoločnosť môže prísť o všetko, nielen o americký trh.

Môže to byť taký významný vplyv, že spoločnosti tretích strán, vrátane spoločností, ktoré dokonca nemajú sídlo v USA, sa môžu chcieť vyhnúť obchodovaniu so sankcionovanými jednotlivcami, spoločnosťami alebo štátmi z dôvodu s tým súvisiacich obrovských rizík.

Samozrejme, USA vždy prezentovali také opatrenia, ktoré slúžia dobrému účelu. Americké sankcie by napríklad mohli znížiť financovanie teroristických skupín a podporiť boj proti organizovanému zločinu. Ale o tom, kto je „terorista“ či „zločinec“ však rozhodujú samotné USA, a to aj z historického hľadiska.

Americké sankcie sa tak čoraz viac stávajú prostriedkom jednostranného pokusu vnútiť vôľu USA iným štátom, vždy za účelom, aby tak dosiahli svoje geopolitické ciele.

Washington je doslova posadnutý uvalovaním sankcií a uvalil ich tisíce, často s cieľom komplexne izolovať a zbedačovať menšie krajiny ako Sýria, Severná Kórea alebo Irán.

Samozrejme, USA vždy tvrdia, že nesankcionujú dodávky potravín alebo humanitárnej pomoci do týchto krajín, ale ich sankcie sú často formulované tak rôznorode, že sú znemožnené všetky legitímne možnosti obchodovania s týmito krajinami.

Vzhľadom na to, že Washington používa sankcie aj ako politickú zbraň, nie je prekvapujúce, že odpor narastá v krajinách, ktoré čoraz viac považujú dolár za nespoľahlivú a im škodiacu menu .

V dôsledku toho sa ich „politická pozornosť“ sústreďuje na alternatívne platobné systémy. Určite to možno považovať za znak presadzovania národnej suverenity v neistom svete, ktorý je čoraz viac charakterizovaný geopolitickým konkurenčným bojom a je úplne orientovaný na globalizáciu, ktorá prináša výhody len USA a Západu.

Pre Čínu, krajinu s obrovským ekonomickým potenciálom, ktorá čelí rastúcemu nepriateľstvu USA, sa stalo najvyššou prioritou, aby spolu s Ruskom odstavili dolár, ako dôležitú politickú zbraň Američanov. Je to dôležité pre Peking aj v súvislosti s nebezpečným konfliktom, ktorý hrozí vypuknúť medzi Čínou a Taiwanom podporovaným USA.

Ak by tam vojna vypukla, USA by pravdepodobne reagovali podobným spôsobom ako v prípade  Ruska a snažili by sa dostať na čiernu listinu tisíce čínskych spoločností, aby ochromili ekonomiku krajiny.

Preto je pre Peking absolútnou prioritou rozvoj bezdolárových menových a finančných systémov, ktoré sú mimo kontroly USA. Platí to najmä medzi podobne zmýšľajúcimi krajinami, ktoré majú z vlastných dôvodov záujem o multipolaritu.

Takže to ovplyvňuje takmer každú krajinu mimo kolektívneho Západu a nielen krajiny, ktoré Washington označil za „protivníkov“.

A ako povedal pre médiá indonézsky prezident Joko Widodo:

„Musíme byť veľmi opatrní a pamätať si na sankcie, ktoré USA uvalili na Rusko“.

Zasadzuje sa preto o urýchlený rozvoj domácich platobných systémov tak, aby „už neboli potrebné offshore systémy a aby prestala závislosť na zahraničných platobných sieťach ako VISA či Mastercard“.

Mnoho krajín čoraz viac vníma americký dolár ako prekážku vlastnej ekonomickej suverenity a rozvoja. Z tohto dôvodu sa štáty, ako sú krajiny BRICS, teraz snažia konečne oddeliť svoje ekonomiky od dolára, a to pod vedením  Číny a Ruska.