Ako ovplyvnilo a ešte aj ovplyvní svetovú ekonomiku prepuknutie korona vírusu

Prognózy v tomto smere znejú od pesimistických až po extrémne pesimistické výpovede. Nie však vo všetkom. Experti sa v iných podobných prípadoch orientujú na údaje a štatistiky z minulosti.   Teraz ale v tomto prípade sú veľmi opatrní pri prognostikovaní.

Oliver Holtemöller viceprezident Leibnitz Inštitútu pre výskum ekonomiky v Halle tvrdí, že ako model pre prognózu nemôžu slúžiť ani len údaje zo SARS pandémie z roku 2002, lebo šírenie COVIDU-19 má celkom iný priebeh.

Holtemöller si ale myslí, že nemecká ekonomika bude v prvom štvrťroku určite 2020 stagnovať, v druhom očakáva značnú hospodársku recesiu a za predpokladu, že sa podarí do konca júna zmierniť šírenie korony, tak  sa prosperita ekonomiky podľa neho  začne  opäť  výrazne zlepšovať.

Jeho prognóza platí zhruba aj pre celú svetovú ekonomiku, pričom  vychádza z toho, že v Číne, Južnej Kórey a v Taliansku už prišlo k výraznému úpadku ekonomiky a v dôsledku globalizácie to má negatívny dopad aj na svetovú ekonomiku.

V Číne a v Južnej Kórey sa však priebeh korona ochoreni už stabilizoval, a to bude mať pozitívny vplyv tak na ekonomický vývoj v Nemecku, ako aj celosvetovo.

Napriek tomu bude celoročná bilancia svetovej ekonomiky vyzerať podstatne horšie ako to ohlasovali pôvodné prognózy.

Korona-kríza však môže mať mať na budúcu ekonomiku aj pozitívny vply, a to v tom zmysle, že koncerny a firmy sa v mnohom poučia. Napríklad si zabezpečia  podstatne väčšiu robustnosť svojich dodávateľských reťazcov, tak aby pre výrobu potrebné dodávky nevypadli hneď pri nejakej novej podobnej kríze.

Dôležité vo svetovej ekonomike je, aby sme si boli vedomí toho, že globálne ohrozenia je sotva možné eliminovať len nacionálnymi riešeniami – nedokáže to ani ekonomicky veľmi silné, vyspelé a veľké Nemecko. 

Korona bude veľmi pravdepodobne mať pozitívny vplyv aj na efektívnosť produktivity – bude sa napríklad analyzovať potrebnosť a užitočnosť niektorých procesov. Tiež sa bude sa zisťovať, či je naozaj potrebných toľko drahých služobných ciest, lebo celkom iste mnohé z nich je možné nahradiť pracovnými video-konferencimi (mimochodom, to isté platí pre politikov a ich stretnutia, ktoré stoja celosvetovo veľa miliard dolárov).

Už blízka budúcnosť ukáže, ako veľmi sme sa poučili z tejto krízy, ktorá pretrváva, alebo či všetko ostane len po starom.