Ako nemecká vláda nemilosrdne diskriminuje vlastných občanov na úkor migrantov!

Nemecká vláda sa zlomyseľne vysmieva a cynicky "ukazuje" vztýčený prostredník vlastnému obyvateľstvu:

Práca nemeckých občanov má teraz oficiálne menšiu hodnotu ako práca cudzincov. Tí, ktorí v krajine žijú už dlhší čas, sú otvorene znevýhodnení tým, že musia platiť vyššie dane – naproti tomu migranti dostávajú dlhodobo veľké daňové zľavy.

Rovnosť a rovnaké zaobchádzanie so všetkými v Nemecku už neexistuje.

Nemecký minister financií Christian Lindner (FDP) už v marci sľuboval daňové úľavy – ale len pre migrantov!

Niečo  také neexistuje nikde v EÚ!

Podľa takzvanej „iniciatívy rastu“ pre migrantov by novo imigrovaní „kvalifikovaní pracovníci“ mali mať 30, 20 a napokon 10 percent svojej hrubej mzdy nezdanených v prvých troch rokoch.

Niet divu, že každoročne státisíce nemeckých kvalifikovaných robotníkov, ktorí sa už nechcú nechať dojiť od štátu emigrujú z Nemecka.

A práve to je hlavná príčina nedostatku kvalifikovaných pracovných síl v Nemecku – ale o tom štát mlčí.

V skutočnosti teda je v „najlepšom Nemecku“ všetkých čias vlastné obyvateľstva   brutálne diskriminované na úkor migrantov, a to takmer v každom ohľade,

Pre spolkovú vládu je vlastné obyvateľstvo len akýmsi manipulovaným stádom vykorisťovaných pracovných síl,

ktoré slúži len na financovanie prebujneného štátneho aparátu – vrátane jeho šialeného rozpočtu, ktorého obrovskou súčasťou sú výdavky na zbrane pre Ukrajinu, na viac ako milión Ukrajincov v Nemecku a na Bundeswehr.

Pričom nemeckých občanov stojí nesmierne veľa aj to, že brány do sociálneho systému sú pre ekonomických migrantov z celého sveta otvorené dokorán.

Prečo to Nemci znášajú a sú takí ochotní nechať sa žmýkať a ponižovať vlastnou vládou, zostáva záhadou pre kritických pozorovateľov doma aj v zahraničí.

To, že úcta a rešpekt k Nemecku sa v medzinárodnom meradle stratili, nie je spôsobené len pochybnou ľavicovo-zelenou politikou, ale je to spôsobené aj pasivitou obyvateľstva, ktoré ju  podporuje (aj keď už čoraz menej), a to na vlastnú škodu a na škodu nasledujúcich generácií.