Ako funguje fundamentalistický islam a jeho džihád-systém

Džihád je tzv. svätá vojna islamu proti neveriacim. Islam, resp. veľký počet moslimov žijúcich v západnej kultúre má veľký problém sa integrovať, lepšie povedané integrovať sa vôbec nechcú. V ich radoch je nemalý počet jedincov, ktorí majú veľkú kriminálnu energiu, sú násilnícki, extrémistickí, so sklonom k terorizmu, sú vyznávačmi vraždenia pre urážku na cti a samozrejme majú aj úplne iný postoj k žene, ako je to na Západe. Treba však objektívne povedať aj to, že je aj istý počet takých, ktorí sa európskej kultúre snažia prispôsobiť a dokonca niektorí z nich sa k nej hlásia viac ako k niektorým aspektom islamu. Tento paradox možno zjednodušene vyjadriť takto: Medzi moslimami je len málo teroristov, ale obrovská väčšina teroristov sú moslimovia.

Islam a islamizmus

Pre priemerného Európana, kresťana, je dôležité, aby sa naučil rozlišovať medzi islamom a islamizmom, aby nehádzal do jedného vreca mierumilovných moslimov, spolu s bojovníkmi džihádu. V žiadnom prípade sa ale nedá poprieť fakt, že všade tam, kde narazia na seba moslimská a nemoslimská spoločnosť, vznikajú obrovské problémy.

Islamu chýba reformácia

V neposlednom rade je veľkým problémom islamu to, že moslimovia pokladajú Korán doslova infantilne za niečo, čo musí, alebo by mal akceptovať celý svet a samozrejme aj kresťania. Islam nepoznal vo svojej histórii nijakú reformáciu ani protireformáciu, tak ako sa odohrala v katolicizme a ho posunula z jeho stredovekej rigidnej polohy aspoň trochu do novoveku a do modernejšieho myslenia. Islam preto uviazol v stredovekom myslení a v ňom aj naďalej zotrváva.

Je problematické aj to, že Koránom sa tiahne ako červená niť, nepopierateľný fakt, že tvrdošijne poukazuje na protiklad medzi veriacimi (to sú len moslimovia) a neveriacimi(to sú všetci nemoslimovia), a tí musia zo sveta zmiznúť, a na to je každý spôsob boja dobrý – najlepšie džihád.

Džihád je nemilosrdný a nepozná slovo láska

Džihád značí – rafinovane vyjadrené – aj akési „zbožné úsilie“, ale táto „zbožnosť“ v džiháde pozostáva v tom, že sa za rozširovanie islamu má bojovať, a to všetkými prostriedkami. Boj proti neveriacim je v zmysle Koránu teda náboženská povinnosť, a to dokonca primárna povinnosť veriaceho moslima.

Džihád  chce a požaduje vytlačenie a eliminovanie nemuslimských kultúr a spoločností. Džihád je prítomný v celých dejinách islamu konštantne a veľmi prezentne. Tým sa fundamentalistický islam stal džihádovým systémom a ho ovláda ako jeho najvyššia dogma. Pre Európana je nepochopiteľné, prečo džihád nenadobudol aspoň nejakú umiernenú formu, napríklad ako mierové misionárčenie.

Základnou paradigmou a či absolútnym imperatívom džihádu je dobytie politickej moci (ako nám to v Turecku demonštruje prezident Erdogan). V stredoveku sa to dialo vojensky. Po dobytí území kresťanov islam tam vytvoril také sociálne pravidlá, že nemoslimská spoločnosť po krátkom čase zmizla.

Islam a Korán neznášajú slobodu

Normy a pravidlá islamu sú nastavené tak, že sloboda jedinca je v ňom potláčaná a je propagovaná kolektívna, jednotná mentalita.
Stratégia islamistov už dlhšie nie je upriamená len na teroristické akcie, ale aj na zdanlivo mierovú, ale v podstate utajovanú podvratnú činnosť, ktorá má vyústiť v ovládnutí západných kultúr a indoktrinovať ich normami islamu!

Islam vytvoril v Nemecku velmi silnú vlastnú, tzv. paralelnú spoločnosť a tá je skvelým zázemím pre dosiahnutie jeho cielov.

V súčasnosti – napríklad v Nemecku – žije džihád najmä zo svojho demografického aspektu. Kombinácia vysokého počtu moslimských migrantov a veľkého počtu detí v ich rodinách oproti nízkemu počtu detí domáceho obyvateľstva prepožičiava džihádú čoraz väčšie možnosti a preto európska budúcnosť bude patriť islamu, Koránu a Alahovi.

Merkel "pošpinila" sľuby Helmuta Kohla

Kresťanská Európa brojí a zbrojí proti kresťanskému Rusku a radšej sa spája s nepriateľmi kresťanstva ako napr. s Tureckom a preto sa sama odsúdila na zánik v tej forme, ako sme ju mali.

Nie je to tak dávno, že Helmut Kohl svätosväte sľuboval Michailovi Gorbačovovi, že Európa bude ako veľký spoločný dom svojprávnych európskych národov, kde bude mať svoje významné miesto aj Rusko. Merkel to všetko zničila a rozbila a z domu sú len trosky.