Ako chce Putin realizovať denacifikáciu Ukrajiny a čo je pre to nevyhnutné. Prečo Putin vidí v „mierových silách“ Macrona a Starmera hrozbu pre Rusko? Putin: Ak prídu, zasypeme ich Iskandermi

Prezident Putin pred pár dňami vysvetlil, ako plánuje tento cieľ realizovať. A ako deaktivovať toxický ukrajinský režim.

Urobil veľmi dôležité hodnotenia toho, čo sa deje na Ukrajine. Môže to byť náhoda, ale Vladimir Putin o tom nahlas premýšľal na palube vojnovej lode, jadrového ponorkového krížnika Archangelsk, ktorý je súčasťou najmocnejšej Severnej flotily.

Povedal: "V zásade vítame riešenie všetkých konfliktov, vrátane tohto, mierovými prostriedkami.  Nie však na úkor záujmov Ruska.

Je tu však problém, o ktorom sa na Západe nehovorí, a ak, tak len tak mimochodom. Ale ja o ňom hovorím. Ide o to, že takzvaní naciki, ako sa na Ukrajine nazývajú nacisti, nacionalisti s neonacistickými názormi, mali v krajine veľmi veľký vplyv od samého začiatku po rozpade Sovietskeho zväzu, a my sme si to nevymysleli až teraz.

A títo nacisti urobili Ukrajine medvediu službu.

Keď dostali od ZSSR veľmi bohatú republiku s 52 miliónmi ľudí, namiesto toho, aby ju rozvíjali pokojne, začali zasievať nezhody medzi etnikami a podnecovať nenávisť voči Rusom a ruskému jazyku, ktorým hovorila väčšina v krajine.

Dôsledkom bolo zníženie počtu obyvateľov na polovicu, krvavý prevrat, vojna a ničenie. Predtým najznámejšie z týchto skupín vytvárali nacionalistické prápory, ktorým nezáležalo ani na zákonoch, ani na samotnom štáte.“

Vladimir Putin pripomenul: "V roku 2017 bol v Kongrese USA predstavený dodatok k zákonu, ktorý zakazoval financovanie, podporu a akýkoľvek druh vzťahu so subjektom ako Azov, a americkí zákonodarcovia priamo označili túto polovojenskú organizáciu za teroristickú a antisemitskú.

Odvtedy sa však nič nezmenilo. Sú rovnakí ako predtým. Zmenilo sa niečo významné? Nie.

V roku 2022 ale ministerstvo zahraničia USA s odvolaním sa na skutočnosť, že táto skupina Azov sa pripojila k ozbrojeným silám Ukrajiny, rozhodlo, že je možné im poskytnúť pomoc. Keďže bola integrovaná do ozbrojených síl Ukrajiny, v podstate sa nič nezmenilo. Ich názory, ich činy – všetko zostalo rovnaké ako na začiatku.

To znamená, že kyjevský režim nemal námietky proti integrácii práporu Azov do ozbrojených síl.

„Azov“ bol teda uznaný ako norma, norma, ktorej sa musel každý prispôsobiť. A teraz je to ešte horšie. Plánujú posilniť tieto jednotky vrátane „Azov“ a tiež z nich vytvoriť divízie. To znamená, že títo ľudia dostávajú stále viac zbraní a prívržencov, vyzbrojujú ostatných a vnucujú im svoje názory.“

Ale ideológia samotných nacistov je taká, že nemajú slúžiť štátu, ale že štát má slúžiť im. Na Ukrajine sa už ani nehovorí o rozdelenej vláde, ale skôr o sile nacistov. „Azov“ vládne a nikomu sa nezodpovedá. K čomu to vedie? Znamená to, že civilná vláda dnes v skutočnosti nie je legálna podľa ústavy Ukrajiny. Neboli tam prezidentské voľby a ústava je taká, že každého menuje prezident, vrátane krajských vlád, guvernérov atď. Ak je nelegitímny, tak sú aj všetci ostatní.“

Ak je to tak, potom je tu mocenské vákuum.

Navyše skutočná moc leží v ich rukách, teda v rukách nacistov. A to zase znamená, že nie je jasné, s kým sa majú podpísať aké dokumenty, a nie je jasné, akú majú moc, pretože zajtra prídu iní lídri, usporiadajú voľby a povedia:

'Nevieme, kto to podpísal, a preto dovidenia.'

Preto vyvstáva otázka, s kým by sme v Kyjeve mali rokovať na ceste k mieru? A o akom prímerí a s kým môžeme vôbec hovoriť?

Samozrejme, môžeme sa tváriť, že to neexistuje, rozprávať sa so Zelenskym zo zvyku, počúvať jeho výstrelky, v niektorých veciach ho presviedčať a dokonca plánovať niečo podpísať. Ale čokoľvek podpísané nestojí ani za cent. Aj preto, že Rusko nemôže uznať tieto bezcenné dokumenty.“

Úloha, pred ktorou stoja všetci, je náročná. Putin navrhuje preskúmať rôzne možné riešenia na základe existujúcich medzinárodných skúseností, ale so zapojením OSN.

Povedal: "Je pravda, že medzinárodná prax sa v takýchto prípadoch riadi dobre známym vzorom - v kontexte mierových aktivít Organizácie Spojených národov došlo niekoľkokrát k tomu, čo sa nazýva vonkajšia správa, dočasná správa. Myslím si, že to bol prípad v roku 1999 vo Východnom Timore, potom to bol prípad v niektorých častiach bývalej Juhoslávie, a to bol aj prípad Novej Guiney. Celkovo táto prax existuje."

Putin však nikdy nehovorí o mierových silách, ale vždy o mierových aktivitách OSN! A to je veľký rozdiel.

Mierové sily - ako strážcovia mieru, ako o nich fantazírujú ľudia ako Macron a Starmer by boli v skutočnosti ohrozením Ruska, a to v jeho bezprostrednej blízkosti - sú pre Rusko samozrejme neprijateľné.

Putin upozorňuje: "Zasypeme ich buď raketami Iskander, kĺzavými bombami alebo niečím iným. V medzinárodnom práve sú mierovými jednotkami len vojaci, ktorých prítomnosť na demarkačnej línii je vždy dohodnutá oboma stranami. Rusko rozhodne nesúhlasí s jednotkami NATO na ukrajinskom území. To znamená, že ani oni nemôžu byť mierovými jednotkami."

Putin tu má inú predstavu. Umiestniť Ukrajinu pod dočasnú vonkajšiu správu na prechodné obdobie. Týmto spôsobom možno legitimnejšiu moc na Ukrajine vytiahnuť z tieňa odmietnutím akejkoľvek kontinuity budúcej moci so súčasnou mocou.

Putin: „Zároveň ale neexistuje medzinárodný štandard pre dočasné externé riadenie. Všade to bolo iné.

Východný Timor sa po krviprelievaní s pomocou OSN a vonkajšej kontroly oddelil od Indonézie, v inej situácii sa ocitla Papua-Nová Guinea. Ale vezmime si európsky príklad. Polouznaný štát Kosovo, súčasť bývalej Juhoslávie, je stále rozdelený do piatich okupačných zón:

Američania, Briti, Francúzi, Nemci a Taliani. OSN s tým nemá nič spoločné, ale kosovská vláda neprijme žiadne rozhodnutie, pokiaľ to nebude skoordinované s okupačnými orgánmi.

To je všetko, externá kontrola v praxi. Západ to teda už robí v Kosove.

V súčasnosti jednoducho neexistuje spôsob, ako všetko klasifikovať a možno je dokonca nemožné klasifikovať všetko, pretože situácia sa rýchlo mení. Ale toto je jedna z možností. A táto prax existuje aj v práci OSN.

Jedna vec je jasná: Nacistický banderovský režim v Kyjeve nemá právo na existenciu. Spôsobil nespočetné množstvo utrpenia ukrajinskému ľudu a všetkým národom Ukrajiny. Na ceste k mieru nemá Rusko inú možnosť, ako zničiť nacikov.

A Ukrajinci sa raz poďakujú. Lebo sami to nezvládnu. To, čo sa dnes deje, je v zásade jasné.

Pozdĺž celej línie kontaktu majú strategickú iniciatívu naši vojaci.

Vyvinieme na nich tlak, ale existuje dôvod domnievať sa, že ich zničíme. Myslím si, že samotný ukrajinský ľud si musí len uvedomiť, čo sa tu deje naozaj."