Aká kritická a zlá je ekonomická a finančná situácia Nemecka a EÚ naozaj! Mainstream o tom pravdu nepovie! Tvrdí: Za všetkým sú Rusi

Dokonca prosystémový Handelsblatt informoval o tom – za čo ho ani kancelár Scholz a ani minister Lindner určite nepochvália - že EÚ už dochádzajú peniaze.

Veď predsa západní politici a ich médiá sa všemožne snažia odvrátiť pozornosť občanov od toho, aká neistá je už ekonomická a finančná situácia v EÚ.

Kancelár Scholz stále nepripustil, že Nemecko je v silnej recesii a dokonca s plnou cynickou vážnosťou tvrdí, že výhliadky nemeckej ekonomiky sú veľmi dobré.

V Handelsblatte sa teraz objavil komentár, ktorý ukazuje dilemu EÚ. Dokonca aj nadpis „EÚ dochádzajú peniaze“ je veľavravný. Je zaujímavé, ako sa začína komentár:

„Vojna na Ukrajine a nečakané odstavenie ruského plynu. Prvé účinky zmeny klímy a neskoré účinky pandémie. Migračný tlak a teraz aj rastúce úrokové náklady: Európu zrejme ešte nikdy nezasiahlo toľko kríz súčasne. Máločo ale nasvedčuje tomu, že tento opis situácie zostáva len snímkou momentu. Práve naopak."

To všetko je správne, no komentátor svojim čitateľom nepripomína a či lepšie povedané zamlčiava to najdôležitejšie:

Všetky tieto krízy sú vyrobené len  doma a sú teda priamym dôsledkom politiky EÚ, NATO a ich členských štátov.

Vojna na Ukrajine je priamym výsledkom západnej politiky, pretože keby sa Západ zo všetkých síl nepokúsil vtiahnuť Ukrajinu do NATO, tak k zásahu Ruska na Ukrajine by nikdy nedošlo. Až do úplného konca sa Rusko snažilo nájsť kompromis so Západom a v decembri 2021 navrhlo vzájomné bezpečnostné záruky, aby zabránilo eskalácii. Keď však NATO a USA na prelome mesiacov január/február 2022 odmietli čo i len rokovať o tom, tak z pohľadu Ruska bola eskalácia nevyhnutná.

To isté platí pre okamžité odstavenie ruského plynu, pretože to bola EÚ a nemecká vláda, ktoré najprv uvalili sankcie, ktoré zabránili oprave turbín Nord Stream 1 a po druhé, nezapli Nord Stream 2. A len na pripomenutie: Bol to Berlín a Brusel kto vyzýval a tlačil na odklon od lacného ruského plynu.

Je zaujímavé a (aj chvályhodné, že niekedy už aj dokonca niektorý mainstream nie je celkom konformný so všetkými nehanebnými klamstvami politikov, ako teraz Handelsblatt), že Handelsblatt opisuje odstavenie ruského plynu ako veľmi závažnú súčasť krízy,

pričom politici a médiá neustále ľuďom v EÚ a Nemecku hovoria, že odklon od ruského plynu je obrovský úspech a zároveň aj mimoriadne poškodenie ruskej ekonomiky.

Handelsblatt uvádza ako ďalšiu krízu dlhodobé účinky pandémie, aj keď tu je potrebné poznamenať, že samotná pandémia nespôsobila takmer žiadne ekonomické škody.

Ekonomika v EÚ však utrpela obrovské škody nezmyselnými opatreniami, ktoré politici prijali proti pandémii.

Takže aj toto je domáci problém a nie kríza, ktorá akoby zrazu spadla z neba.

Pozoruhodné a chvályhodné je aj to, že Handelsblatt ako jednu z kríz uvádza aj migračný tlak.

Tým chtiac-nechtiac ale poukazuje na ďalšiu lož:

Veď politici a médiá vždy ľuďom v EÚ a v Nemecku hovoria, aká dôležitá je masová migrácia, lebo rieši demografické problémy či nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a zároveň nám vraj prináša aj nesmierne kultúrne obohatenie.

Ale aj migračný tlak je z prevažnej časti domácim problémom, pretože takmer všetci utečenci, ktorí sa ponáhľajú do Európy, pochádzajú z krajín, proti ktorým viedol Západ vojnu:

Afganistan, Sýria, Irak atď. A keby Západ neviedol vojnu proti Líbyi, dnes by sa žiadni africkí utečenci nepokúšali dostať do EÚ cez Líbyu a Stredozemné more.

To isté platí pre ukrajinských utečencov: ak by Západ nebol cynicky odmietol rešpektovať bezpečnostné záujmy Ruska, neboli by dnes v Európe milióny ukrajinských utečencov!

Handelsblatt uvádza ako poslednú súčasť veľkej krízy rastúce úrokové náklady.

Áno, sú skutočne veľkým problémom pre ekonomiku, ale sú len priamym dôsledkom vyššie spomínaných kríz, ktoré má na svedomí európska politika.

Bez katastrofálnej korona politiky EÚ a bez sankcií proti Rusku by rastúce úrokové náklady prakticky vôbec neexistovali.

Perfídne na tejto proamericko-vazalskej politiky Bruselu je to, že politici, ktorí sú finančne dokonale a kráľovsky zabezpečení, krízou a veľkou infláciou absolútne netrpia. Všetko si odnášajú len bežni občania a najviac tí najchudobnejší – a tých sú v EÚ desiatky miliónov.

Ale aj tak to, čo ľudia teraz cítia, je len zlomok toho, čo sa v skutočnosti deje. A koniec toho je v nedohľadne!

Kríza sa bude prehlbovať a zvyšovať.

Medzičasom si EÚ a nemecká vláda už vzali stovky miliárd pôžičiek na zmiernenie následkov európskej korona politiky. Nemecká vláda vynaložila ďalších 200 miliárd na zmiernenie cien energií, ktoré explodovali v dôsledku jej vlastných opatrení.

Celkovo je to však oveľa viac peňazí.

Šéf diplomacie EÚ Borrell vystúpil 3. júna v Singapure, kde najprv pochválil EÚ za to, že v priebehu niečo vyše roka vyhodila na Ukrajinu peniaze a zbrane v celkovom objeme 60 miliárd eur a potom dodal:

„Dovoľte mi však uviesť ďalšie číslo, ktoré je skutočne pôsobivé: keď započítate podporu, ktorú európske vlády museli zaplatiť, aby pomohli svojim rodinám a podnikom vyrovnať sa s vysokými cenami elektriny a potravín, ako aj s dôsledkami vojny, tak je to 700 miliárd eur – desaťkrát viac ako podpora pre Ukrajinu. To ukazuje, že dôsledky tejto vojny sa neobmedzujú len na to, čo sa deje na Ukrajine, ale na šokové vlny, ktoré vojna vyslala do celého sveta.“

Tento len krasorečniaci, vysokodotovaný funkcionár EÚ ani slovom ale nepripomenul, že ani 700 miliárd eur nestačilo na skutočné zmiernenie dôsledkov neúspešnej politiky EÚ, pretože ľudia stále veľmi pociťujú rastúce ceny a obrovské ekonomické problémy.

Sme teraz v tejto situácii:

Veľmi zjednodušene povedané, aj keby boli obaja manželia nezamestnaní, tak každá rodina by mohla žiť dobre, ak by im banka dala niekoľko tisíc eur mesačne. Problém je v tom, že v určitom okamihu to banka prestane robiť, pretože chce v určitom okamihu získať peniaze späť.

To je presne to, čo EÚ a jej členské štáty práve teraz robia: tlmia dôsledky svojich politík tým, že si požičiavajú obrovské sumy peňazí. Ak by to neurobili, následky pre obyvateľov Európy by boli oveľa horšie, než aké zažívajú v súčasnosti a čo už dávno viedlo k protestom v mnohých krajinách EÚ.

A čo teraz ďalej?

Smutný facit:

A tak ECB môže naďalej tlačiť svoje eurá (samozrejme len ako bezcenný papier, za ktorým nie je žiadna ekvivalentná  reálna hodnota), aby si EÚ a jej členské štáty mohli naďalej požičiavať, čo však nevyhnutne povedie k ďalšej inflácii.

Preto sa stalo nevyhnutné, že ľudia v EÚ budú naďalej trpieť, pretože buď štáty EÚ zastavia dotácie a ľudia pocítia plný rozsah biedy, z ktorej si doteraz všimli len zlomok.

Alebo budú dotácie pokračovať, štáty si budú naďalej požičiavať v nebývalom rozsahu a celé to skončí infláciou, aká v Európe nebola už celú „večnosť“ rokov.

Nech už to dopadne akokoľvek, nikdy by sme nemali zabúdať, že všetky tieto problémy nie sú niečím podobným, ako nevyhnutné prírodné katastrofy, ale že ich všetky zámerne spôsobili politici v Bruseli a členských štátoch EÚ – okrem Maďarska.

Nezáleží na tom, či to urobili z hlúposti a vazalskej devótnosti, alebo pre realizáciu plánov ako Veľký reset, ktorý je založený na nejakom scenári ekonomického kolapsu.

Je len dôležité, aby ľudia v Európe pochopili, komu majú „ďakovať“ za to, čo príde v najbližších rokoch – a že to nevyhnutne príde je fakt, ak milióny nevyjdu do ulíc európskych miest a nezotrvajú tam, kým politika Bruselu nezmení svoje smerovanie!!!