Fenomén času je jedným z najzáhadnejších fenoménov kozmu a stále ešte nevyriešeným. V klasickej fyzike je čas niečím absolútnym a nemenným a plynie vždy rovnomerne. Je stabilnou koordinátou a vôbec nesúvisí s priestorom - je od neho nezávislou hodnotou.
Podľa Newtona je čas nezávislý aj od objektov a nič si s nimi nevymieňa - neovplyvňuje ich a objekty tiež neovplyvňujú čas.
Dvesto rokov neskôr nám potom ale Einstein vo svojej náročnej a len málokomu zrozumiteľnej teórii relativity dokázal, že čas je vždy len relatívny a závisí od rýchlosti. Čim vyššou rýchlosťou sa nejaký objekt pohybuje, tým pomalšie čas na ňom plynie.
Ak objekt dosiahne rýchlosť svetla, tak sa čas zastaví úplne. V tomto prípade je potrebné ale dodať, že ani najmenšia hmotná častica nemôže za žiadnych okolností dosiahnuť rýchlosť svetla.
Faktom ale ostáva, že v skutočnosti ešte nikto - ani Einstein a ani Newton - nedokázal, že čas naozaj existuje a že má objektívnu realitu.
A nikto, kto tvrdí, že čas existuje objektívne, nevie povedať, či je v takom prípade silou alebo energiou a či je dokonca nejakou formou "časového poľa", podobne ako existuje gravitačné pole. Okrem toho, to čo nazývame časom, zažíva každý len subjektívne, aj keď hodiny, ktorými meriame to, o čom tvrdíme, že je čas, idú pre každého rovnako.
To čo pokladáme za čas, alebo to, čo vnímame ako čas, to všetko je viazané len na pohyby a na dynamické procesy. Základom merania času sú cyklické procesy.
Stanovenie a meranie nášho času je viazané na pravidelný cyklický obeh Zeme okolo Slnka. Z toho definujeme čas jedného roku; jedno obehnutie je jeden rok (každá planéta má však inú dĺžku roka).
Dĺžku dňa zas definujeme z cyklického otáčania sa Zeme okolo svojej osi. Jedna otáčka je jeden deň. Z toho potom definujeme hodiny, minúty a sekundy. Ale Zem sa neotáča v priebehu miliónov rokov konštantnou rýchlosťou. Jej rýchlosť sa spomaľuje a tým sa mení aj dĺžka dňa, hodiny, minúty, sekundy.
Preto hodiny v skutočnosti vôbec nemerajú čas, ale podľa nich len vieme zistiť čo bolo skôr a čo neskôr, čo sa odohralo rýchlejšie a čo pomalšie. V skutočnosti preto neexistuje nijaký prístroj na meranie času.
Čas nevidíme, nemôžeme ho ani ohmatať ani odvážiť a ani zavoňať. Nie je existentný pre žiadny z našich zmyslov. Každý merací prístroj, ktorý človek kedy vytvoril, meria niečo, čo je konkrétne a čo dokázateľne existuje buď vo forme hmoty a energie, alebo pohybu.
Praveký človek čas vôbec nepoznal a pojem času ani nikdy nevytvoril. Preto žil už len z tohto pohľadu v oveľa väčšej slobode ako dnešní ľudia, ktorí sú časom, ktorý sami stvorili, neustále naháňaní, sužovaní a neurotizovaní tak veľmi, že sú ním zotročení non plus ultra.
Praveký človek sa orientoval a následnosť udalostí zaraďoval len podľa stavu Slnka na oblohe a v noci podľa zdanlivého pohybu hviezd na oblohe. Neskôr ľudia vynašli slnečné a pieskové hodiny, a tak sa postupne zrodil v ich hlavách aj pojem času a napokon ho plne privolali do života a zaviedli do všetkých jeho štruktúr.
Dnes už sotva niekto príde na myšlienku premýšľať o tom, že čas možno vôbec neexistuje a že je len fantóm a nie fenomén.
Čas nás ovláda tak dôkladne, že dokonca ho indentifikujeme s peniazmi, keď hovoríme: Čas sú peniaze.
Fenomén času nemôže existovať bez pohybu, pritom nie je samozrejme identický s pohybom. Statický kozmos, kde neexistuje nijaký pohyb, nepozná ani nijaký čas.
Možno preto povedať, že čas je nie je ničím iným, ako nami vytvorený koncept, podľa ktorého popisujeme a navzájom porovnávame pohyby a zmeny.
Keby neexistoval žiadny pohyb, nedalo by sa nič opisovať, ani porovnávať a preto by neexistoval ani nijaký čas.
