Ak Putin niečo povie, tak mainstream sa hneď snaží vyrobiť z toho lož. Slová Zelenského sú ale „Písmo sväté“

Nemecký die Zeit  napísal 16. septembra  (podobne písali aj ďalšie médiá a agentúry, ako napr. Reuters):

„Po odchode ruských vojakov z Isjumu bol podľa oznámenia prezidenta Zelenského objavený v lese pri meste masový hrob so 440 mrtvolami. Zelenskyj prišiel do Isjumu 14. septembra  a v priebehu dňa mali byť do Isjumu dopravení žurnalisti, aby jeho slová o ruských „zverstvách“ okamžite kolportovali do sveta.

Zelenskyj vyhlásil, že chce, aby sa celý svet dozvedel, čo sa tam naozaj stalo a čo v Isjume ruskí okupanti vykonali.

Prezident: „Buča, Mariupol, a teraz aj Isjum. A budú ich ešte stovky.“

Západné médiá potom tvrdili, že Ukrajinci v masových hroboch v Isjume našli mrtvoly osôb, ktoré boli popravené a okolo hrdla mali ešte uviazané povrazy a spútané ruky. A na krížoch, že boli len čísla a žiadne mená.

Už to je nezmyselný paradox, pretože v masových hroboch sú vždy len mrtvoly a nikdy nie aj kríže a na nich ešte aj čísla.

Keď ale Moskva aj ústami Peskova, hovorcu ruského prezidenta, rozhočene poprela a odmietla tieto výpovede, tak sa odrazu objavil v nemeckom médii Rheinische Post (RP-online) článok, ktorý tvrdil, že išlo omyl a že boli publikované  ničím neopodstatnené tvrdenia o vojnových zločinoch ruských vojakov a že v Isjume nešlo o žiadny masový hrob.

Okrem iného bolo v RP nasledovné:

„V oslobodenom východoukrajinskom meste Isjum bolo nájdených viac ako 400 mrtvol – ale nejde pritom o žiadny masový hrob, ako preukázali ukrajinské vyšetrovania. Podľa všetkého ide o ľudí, ktorí zahynuli, keď ruská armáda koncom marca ostreľovala Isjum veľmi intenzívne. Túto informáciu dal vládny poverenec pre nezvestných Oleh Kotenko televízii Nastojaščeje Vremje v piatok.“

Podľa ďalších informácií z lokálnych úradov v Isjume Pohrebná služba mesta nevedela, kto sú mŕtve osoby nájdené v hroboch (odrazu už sa nehovorilo o masovom hrobe, ale o hroboch) a preto boli na mnohých krížoch len čísla a žiadne mená.

V nemeckom mainstreame následne neprišlo žiadne ospravedlnenie za šírenie fake-informácií, a ako vždy v podobých prípadoch robiť tak agresívnu protiruskú propagandu.

Z uvedeného vyplýva, že v Isjume sa chcelo niečo  „vierohodné“ skonštruovať, niečo, čo by opäť raz „svedčilo“ o beštiálnych ukrutnostiach Rusov.