Ak by nevznikla predstava, tak vedomie by nevytvorilo obraz

Naše myslenie a premýšľanie nie je nikdy identické s realitou, ktorá nás obklopuje. Môžeme sa ňou zaoberať a premýšľať o nej akokoľvek koncentrovane a geniálne, aj tak ju nemôžeme myšlienkami nikdy obsiahnuť. Myšlienky vznikajú (pravdepodobne) v mozgu a realita stojí absolútne mimo neho. Naše myšlienky o realite sú len odrazom reality, sú našim pokusom ju zachytiť a urobiť si o nej obraz. Tieto myšlienky sú energiou, ktorá kopíruje pomocou našich zmyslov vonkajšiu realitu, pričom je potrebné prízvukovať, že akokoľvek sa namáhame, aj tak ide vždy len o nedokonalú kópiu reality. 

Takáto kópia ponúka nášmu mysleniu len časť reality, lebo naše zmysly sú príliš nedokonalé na to, aby zachytili celú realitu. Myšlienky, ktoré vytvárame, sú súčasťou vedomia, alebo povedané inakšie, vedomého vnímania vonkajšej reality. Myšlienky sa však živia aj z iného zdroja, a to z predstáv, ktoré sú akumulované v našom duchu. A tak obrazy, ktoré pre nás produkuje naše vedomie, sú výsledkom vonkajšej reality a našich predstáv, s ktorými súvisí aj naša fantázia a naša kreativita. 

Ak niekto nemá žiadnu predstavu o tom, čo je napríklad dážď, tak nebude schopný vytvoriť vo svojom vedomí obraz upršaného okolia, aj keď práve prší. Komu chýba predstava niečoho, tak to jednoducho v jeho vedomí neexistuje. On to síce môže vizuálne vnímať, ale nevie to zaradiť do mozaiky obrazov vo svojom vedomí. 

Urobme si malý názorný príklad tejto skutočnosti. Americkí etnológovia, ktorí navštívili v polovici minulého storočia istý neznámy indiánsky kmeň v povodí rieky Amazónky, ktorý dovtedy nikdy neprišiel do kontaktu s civilizáciou, premietali Indiánom krátky film, na ktorom okrem všelijakých civilizačných vymožeností, bolo niekde celkom krátko vidno aj sliepky. Po premietnutí filmu ich vyzvali, aby povedali, čo si z filmu zapamätali a čo v ňom videli.

Na ich veľké prekvapenie to boli len sliepky, na ktoré sa vedeli sa rozpamätať. Tie totiž už existovali v ich predstave, lebo ich aj sami mali. Preto si musíme jasne uvedomiť, že na jednej strane síce existuje okolo nás svet nezávisle od nás, so všetkými vecami, ktoré ho tvoria, ale na strane druhej existuje myslenie a vedomie v nás, ktoré reprezentuje z neho len to, čo si o ňom myslíme a čo si z neho dokážeme predstaviť. 

Záverom ešte jeden závažný, ale všeobecne len málo známy fakt, ktorý znie dosť paradoxne.

Keď sa narodíme, tak naša vizualita je veľmi nedokonalá, hoci naše oči sú bezchybné. Ešte nám chýba predstavivosť a preto nevieme vytvárať obrazy. A tak platí, že nevidíme hneď všetko, keď prídeme na svet. Musíme sa postupne „učiť“ vidieť. Nie oči vidia, lebo obrazy nevznikajú v nich, ale naše vedomie v spolupráci s odpovedajúcim mozgovým areálom vytvára obrazy a my tak vidíme.