Aj hviezdy v kozme zomierajú, hoci majú veľmi dlhý „život“. Ostane z nich niečo, keď vyhasne ich „život“?

A ten istý osud očakáva aj našu na oblohe najjasnejšiu hviezdu – naše žiarivé Slnko. Ako to ale bude vyzerať z pohľadu astrofyziky, keď naše Slnko sa raz ocitne v agónii a bude umierať?

Astronómovia si to môžu dôkladne pozrieť a pozorovať v kozme, a to v našej relatívnej blízkoti – a síce len vo vzdialenosti približne 350 miliónov svetelných rokov.

V tej vzdialenosti od nás sa nachádza súhvezdie Labute a v ňom  existuje hviezda s názvom Chi Cygni, ktorá má podobnú veľkosť ako naše Slnko. Je však o päť miliárd rokov od neho staršia a pomaly sa blíži jej posledná hodina. 

„Rýchlo“ stráca svoje konštantné žiarenie a začína blikotať, to znamená, že sa mení veľmi silne jej jas. Raz je možné pozorovať Chi Cygni len s najsilnejšími teleskopmi, inokedy túto hviezdu dokonca vidno voľným okom.

Jej vodíkové jadro - základ homogénneho žiarenia – fakticky už dohorelo. Blíži sa teraz fáza, keď začne kolabovať. Vtedy začne extrémne narastať vnútorný tlak a príde k zapáleniu iných chemických elementov. Chi Cygni sa bude pritom farbiť do červena, začne pulzovať a enorme sa zväčšovať. 

Ak by hviezda Chi Cygni bola na mieste nášho Slnka, tak by už pohltila planétu Mars.  

Čoskoro v tomto stave bude nasledovať jej gigantická explózia, pri ktorej hviezda vystrelí do kozmu veľkú časť svojej hmoty, podstatne sa  zmenší  a potom bude existovať v tejto forme ďalej ako takzvaný biely trpaslík.