Aj duch sa riadi fyzikálnymi zákonmi kozmu - 1. časť

Veľkou hrou kozmu na obrovskom javisku je jeho evolúcia, lepšie povedané, sú to jeho dve evolúcie. Navzájom sa však podmieňujú a dopĺňajú. Je to evolúcia ducha a evolúcia hmoty.

Evolúciu hmoty treba vnímať ako všetko to, čo sa od veľkého tresku (Big Bangu) v kozme, teda od jeho počiatkov až do dnes udialo a vytvorilo. Je to evolúcia kozmického "praatómu" a či kozmickej singularity, ktorá explodovala a sa rozpadla, aby v tom istom momente vznikol priestor i čas. V tom istom momente sa kozmos aj zviditeľnil, hoci v ňom ešte neexistovalo nič, čo by ho videlo a pozorovalo.

Pokiaľ čas neexistoval, tak boli minulosť, prítomnosť i budúcnosť zjednotené v ne-existencii. Od tej chvíle, keď sa zrodil čas a zrodil sa len tým, že vznikol aj pohyb, tak bolo už možné povedať, že kozmos vznikol v minulosti, existoval v prítomnosti a evolvoval do budúcnosti.

Materiálna evolúcia kozmu je evolúcia hmoty, ktorá sa odohráva v dvoch úrovniach. V jednej prichádza k zväčšovaniu jej makroskopickej štruktúry a v druhej narastá jej komplexnosť. V rámci týchto dvoch úrovní sa v kozme najprv vytvorili častice, z nich potom atómy a molekuly, oveľa neskôr potom kozmické hmloviny, ešte neskôr hviezdy a planéty, aby tak napokon v priebehu dlhého času z nich vznikli galaxie.

Počas takého vývoja sa objem kozmu neustále zväčšoval a jeho pôvodne veľmi vysoká teplota rýchlo klesala. Popritom však prebiehala ešte aj druhá úplne iná evolúcia, evolúcia ducha.

Spočívala v tom, že duch zbieral informácie a spoznával veci, a tak spoznával a rozširoval aj sám seba. A tak, alebo preto, aj kozmos v priebehu duchovnej evolúcie spoznáva a objavuje sám seba.

Evolúcia ducha začala o niečo neskôr ako evolúcia hmoty. Platí však pre ňu to, že sa musela odohrávať v harmónií s ňou, alebo vyjadrené inakšie, nestála voči evolúcii hmoty antagonisticky, práve naopak.

Obe kozmické štruktúry - hmota i duch - sú navzájom prepojené a vymieňajú si informácie. Duch a či evolúcia ducha nie je v stave zrušiť fyzikálne zákonitosti odbiehajúcej evolúcie hmoty.

To znamená, že duch nie je schopný zmeniť napríklad teplotu univerza alebo jeho rádius a v istom rozsahu podlieha fyzikálnym zákonitostiam.

pokračovanie nasleduje