91. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

A skutočne to bolo tak, lebo netrvalo dlho a z lesa sa na lesnej cestičke oproti nim vynoril vladyka Dobromír. Sedel na koni na čele svojej neveľkej loveckej družiny. Hneď potom za nimi vyšla z lesa skupina sluhov, ktorí niesli so sebou ulovenú bohatú korisť.

Vladyka mal na hlave priliehavú nízkú čapicu z jemnej  jelenej kože, lemovanú červenou stuhou. V jeho kmeni bolo už dávno zaužívané, že takéto čiapky patrili k insígniam moci vladykov.

Dobromír bol už čosi cez štyridsať a Drahoslava bola už jeho druhou manželkou. Prvá žena mu zomrela pri pri ťažkom dlhom a veľmi bolestnom pôrode, pričom na svet prišlo aj ich dieťa už len mŕtve.

Akonáhle vladyka zhliadol svoju peknú mladú ženu, hneď zastavil veliteľským pohybom ruky svoju družinu, dobrým lovom ešte veľmi rozjarenú. Okamžite všetci stíchli a Dobromír zoskočil z koňa elegantným oblúkom a dobre odhadnutým skokom sa ocitol priamo pred ňou.

Objal ju a pevne ju pritlačil na svoju širokú hruď a vášnivo ju viackrát bozkal na jej malinovo červené pery. Ona jeho bozky opätovala, na čo ju vladyka, ešte stále v podobných chvíľach plný prekypujúcej mladíckej roztopašnosti, ale i samoľúbosti, zodvihol ako pierko do vzduchu. Potom sa s ňou roztočil na podpätku, ako by bola taká ľahučká ako malé dieťa.

Pritom jej zaľúbene šepkal do uška:

„Milujem ťa veľmi, Drahoslava. Budem ťa vždy milovať. Neodpovedala mu. Nemohla, lebo ju takmer zadúšal ďalšou záplavou bozkov.

Mal v rukách priam medvediu silu, a to napriek tomu, že neboli hrubé, skôr boli štíhle. Jeho divoké impulzívne objatia, plné prekypujúcej náruživosti jej neraz vytláčali posledný dych z hrude.

Aj tentokrát, keď ju už napokon vypustil zo svojho objatia, sa musela niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť, aby opäť mala v pľúcach dosť vzduchu.

Vladyka sa napokon obrátil k synom, ktorí stáli mlčky veďla nich. Oboch zdvihol naraz do výšky a posadil si každého na jedno plece a začal sa ich vypytovať ako strávili dnešný slnečný deň. Horlivo mu všetko porozprávali a potom sa ho začali vypytovať na to, na čo boli najviac zvedaví.

„Otec, povráva sa, že už čoskoro budeš bojovať proti kráľovi Rastislavovi. Je to naozaj pravda a či tomu nemáme veriť, veď ľudia neraz narozprávajú len kopu nezmyslov?“

Opýtal sa trochu nervózne Dobromírov starší syn a pozeral na otca nedočkavo a spýtavo.

Pokračovanie nasleduje