84. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

„No a práve pre tento jeho zámer je veľmi výhodné, že Rastislav premiestnil svoje sídlo na Devín, odkiaľ bude môcť oveľa ľahšie sledovať záujmy Veľkej Moravy a rozširovať svoj vplyv na západ i na juh. A aj preto je pre Rastislava dôležité, aby v Nitre vládlo jemu oddané, silné a s ním spriaznené knieža, ktoré sa bude spoľahlivo starať o to, aby naša ríša bola dostatočne chránená aj na severe a aj na východe.

Musím ale povedať, že pre Rastislava je táto jeho politika aj veľmi riskantnou a nebezpečnou hrou – takpovediac je hrou s ohňom. Preto si jeho diplomacia vyžaduje aj veľa taktizovania a predovšetkým aj prezieravej opatrnosti.

Ako sám dobre vieš, tak Svätopluk je pre Rastislava síce ten najlepší možný spojenec, ale zároveň je aj nanajvýš nebezpečným spojencom, ktorý cez toto spojenectvo chce vyťažiť čo najviac pre seba, aj keď, ako obaja vieme, myslí v súvislosti s tým aj na dobro Veľkej Moravy.

Svojho  kráľovského strýka využíva len na to, aby si takpovediac pod jeho ochranou vytváral vlastné mocenské postavenie. Svätopluk baží po moci a je extrémne ctižiadostivý. Som si istý, že keď bude čas zrelý, tak sa vyhlási za vládcu Veľkej Moravy.

Zatiaľ však len v tichosti vyčkáva na vhodnú príležitosť a na čas, keď sa bude cítiť dostatočne silný, aby Rastislava zaskočil a strhol na seba celú moc  v krajine.

A keď to bude potrebné – to som si celkom istý - tak sa nebude štítiť ani vraždy a dá strýka odstrániť hoci aj dýkou.

Rodina sem, rodina tam, Svätopluk je skalopevne presvedčený o tom, že má oveľa väčšie schopnosti ako Rastislav na to, aby vládol Veľkej Morave a aby ju upevnil a šíril zvesti o jej veľkosti a jej moci do šíreho sveta.

Rastislav si je toho vedomý tiež. Veľmi dobre pozná skvelé schopnosti svojho synovca, a jeho obrovskú ctižiadosť, ale aj jeho surovú bezohladnosť, ktorú vedel vždy okamžite nasadiť, ak to situácia vyžadovala. Už v skorom detstve sa všetkým tým vyznačoval. Preto sa mal a má pred ním aj na pozore a nikdy mu nedôveroval celkom. Potreboval ho, ale vedel, že mu od neho hrozí aj nebezpečenstvo. Preto sledoval a sleduje nedôverčivo každý jeho krok a skúma pozorne každý jeho zámer.

Na záver už len toľko, že hoci sa títo dvaja najvýznamnejší muži Veľkej Moravy z hľadiska politiky priam osudovo potrebujú, tak si zároveň aj nedôverujú a len vyčkávajú na vhodnú chvíľu, kedy bude jednému z nich možné a zároveň aj prospešné zničiť a odstaviť toho druhého.“

„Musím povedať, že si naozaj výborne posúdil a opísal situáciu, v akej sa politicky nachádza naša Veľká Morava a veľmi dobre si ju vyhodnotil. Si môj najlepší muž a si hodný každého kúska zlata, ktorým platím tvoje služby.

Ale zabudol si na jedno. Na to, aby Rastislav mohol uskutočniť svoje veľké zámery a aby sa mu podarilo preniknúť až k alpským Slovanom, tak musí najprv dobyť a obsadiť predsunutú pevnosť Frankov, ktorú vybudovali ešte starí Rimania a ju aj skvele opevnili – Vindobonu.

To ale znamená vojenskú zrážku s mocnými Frankami. Na to sme ešte ale vojensky slabí a okrem toho sme vo vazalskom vzťahu k mocnému kráľovi Frankov.“

Nová Vindobona bola vybudovaná na mieste starej pôvodnej rímskej kolónie, asi dve  hodiny jazdy od Devína, na druhej strane Danubia. Frankovia a Bavori sa tam usadili pred dvoma storočiami od vzniku Veľkej Moravy. Staroslováci tak boli odrezaní od priameho kontaktu k svojím alpským a korutánskym slovanským bratom.

Pokračovanie nasleduje