82. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Dobromír sa ale vyhrážkami, ktoré Rastislav viackrát zopakoval, nedal vôbec zastrašiť a ostal tvrdý a neústupný. On i jeho ľudia zanovito odmietali novú vieru a ak niekde na svojom územi pristihli nejakého franského kňaza, ktorý ľudí násilne presviedčal, aby sa dali pokrstiť a ešte im aj hrozil peklom, ak neprijímu jeho vieru, tak ho okamžite vykázali zo svojho územia.

Ak to však nerešpektoval, tak na príkaz Dobromíra sa ho jeho ľudia zmocnili a namočili ho do smoly a následne ho strčili do pripraveného peria a vyhnali ho. Tak celkom stratil svoju fransko-kňazskú autoritu a všade, kde sa len objavil, bol iba na posmech a bol častovaný nadávkami. Potom už ho nikto nebral vážne a trvalo mu to dlho, kým sa mu podarilo zbaviť svojho vtáčieho odevu - v smole nalepeného peria.

Samozrejme, že to nervalo dlho a správy o tom sa dostali až do Nitry a Devína, druhého významného centra Veľkej Moravy.

Nuž a Rastislav už len s ohľadom na Frankov, si nemohol dovoliť sa aj naďalej len nečinne prizerať vyčíňaniu odbojného Dobromíra a jeho ľudí. A tak v jeho hrozbách zaznieval čoraz výhražnejší a ostrejší tón. A aj to bol dôvod, prečo si oravský vladyka v Nitre, na Devíne, ale aj na Velehrade držal svojich spoľahlivých zvedov.

# # # # # # # # # # # # #

Keď sa zved po príchode z Nitry objavil pred vladykom Dobromírom, tak ten sa ho hneď veľmi netrpezlivo začal vypytovať:

„Tak povedže mi, aké to správy si mi priniesol – čo je najnovšie v Nitre a na Devíne?

Zved si v rešpekte pokľakol a úctivo sa poklonil. Na pokynutie vladyku sa postavil a začal hovoriť:

„Najjasnejší môj vladyka, udatný a dobrotivý Dobromír. Dozvedel som sa od môjho dobrého a spoľahlivého priateľa, ktorý stojí vysoko v priazni Rastislavovej, že kráľ ta mieni už v najbližších dňoch pozvať k sebe na Devín.

Zamýšľa sa s tebou dohodnúť, pričom dobre vie, že to nebude jednoduché. Chce však za každú cenu dostať tvoj súhlas k tomu, aby franskí kňazi mohli na tvojom území bez najmenších problémov hlásať kresťanskú vieru a tvojich ľudí krstiť. Zároveň ti ako odmenu za tvoj súhlas ponúkne kopu zlata. Už čoskoro vyšle k tebe posolstvo, ktoré ti oznámi jeho ponuku.

Dozvedel som sa však ešte aj niečo iné a veľmi dôležité. Nebolo to ľahké zistiť a takmer ma to stálo hlavu. Bolo mi povedané, že Rastislav ti síce ponukne veľkú odmenu, ale len preto aby ťa zlákal k sebe do pasce. Keď už budeš u neho na návšteve, tak ťa dá vrhnúť do žalára ako buriča, ktorý odoprel poslúchnuť svojho vládcu. Vo väzení ťa potom nechá pripraviť o svetlo tvojich očí – nechá ťa oslepiť.

Je presvedčený, že keď ťa takto odstráni zo sveta ako vodcu a vladyku kmeňa Preslavovcov, tak potom bude pre neho už veľmi jednoduché nanútiť tvojmu ľudu svoju vôľu.“

Dobromír nepovedal ani slovo. Cítil ako sa ho zmocňuje nevýslovná zlosť a veľké rozhorčenie nad toľkou podlosťou a zákernosťou Rastislava. Keby ho dostal do rúk, tak by ani na okamih neváhal naložiť s ním ako so svojím  najväčším nepriateľom a zločincom. Veď sa spolčil s Frankami a pracoval s nimi proti vlastnému národu.

Odrazu len reflexívne uchopil dýku, ktorú mal za hrubým opaskom a prudkým pohybom pravej ruky ju vytrhol a ako zmyslov zbavený ňou začal divoko bodať do vzduchu.

Živo si predstavil, že má pred sebou Rastislava a že dýku vráža priamo do jeho hrude a vidí ako z nej strieka červená krv. Hneď sa mu trochu uľavilo. Dýku potom opäť zasunul za opasok, stiahol ústa do zlostného opovržlivého úškľabku a takto prehovoril k zvedovi: 

Pokračovanie nasleduje