Také a podobné myšlienky sa neraz preháňali v hlave sebavedomého a ctižiadostivého vladyku, keď myslel na franských kňazov. Vírili tam ešte intenzívnejšie vždy vtedy, keď si vypočul správy svojho oddaného a spoľahlivého posla, ktorý pre neho vyzvedal, čo sa deje v Nitre i na Devíne.
Pravidelne raz za dva alebo tri týždne pricválal na rýchlom koni s najnovšími správami na opevnené hradisko vladyku kmeňa Preslavovcov, hrdých to Staroslovákov, ktorí do jedného s opovrhovaním odmietali nové náboženstvo, ktorým bolo kresťanské učenie germánskych Frankov.
A o inom bohu, ako o slovanskom hromovládnom Perúnovi, nechceli počuť ani len jedine slovo – veď akoby aj mohli, keď Nemcom z ich reči nič nerozumeli.
# # # # # # # # # # # # #
Rastislav sa v tom čase cítil na vrchole moci, a to plným právom. Jedným z príznakov jeho veľkej sebadôvery a sebaistoty, bolo zaiste najmä aj to, že vládol nesmierne tvrdou rukou a že sa rozhodol bez milosti a bez výnimok pokresťančiť všetkých svojich poddaných, hoc aj proti ich vôli a aj proti odporu niektorých ich odbojných a spupných vladykov.
Platilo to dokonca aj pre tých vladykov, ktorí na začiatku rozmáhania sa Veľkomoravskej ríše dobrovoľne vstúpili do Rastislavovej dŕžavy a stali sa aj s územiami, ktoré im patrili, jej súčasťou.
Aj Dobromír k nim patril a nebolo to ani tak veľmi dávno, keď Rastislava ešte veľmi obdivoval a videl v ňom veľkého vodcu Staroslovákov, ktorý z Veľkej Moravy raz urobí ríšu slávnu a obávanú široko – ďaleko.
Keď pred niekoľkými rokmi Rastislav k nemu vyslal s veľkou pompou svojich kráľovských poslov s návrhom, aby sa s celým svojím ľudom včlenil do Veľkej Moravy, a to za výhodných podmienok, tak sa cítil veľmi poctený. Okrem toho kráľova ponuka bola pre neho a jeho ľudí naozaj výhodná a preto ju bez najmenšieho váhania hneď prijal. Rastislav mu ponukol rôzne výhody a aj prísľub, že na svojom území bude aj naďalej vlastným pánom a že len v prípadoch vedenia vojny sa musí zúčastniť vojenskej podpory kráľa a podriadiť sa jeho rozkazom.
Vtedy a aj neskôr nebola nikdy ani jediným slovom reč o tom, že niekedy v budúcnosti by on i jeho ľud museli pod nátlakom prijať cudzie a vyslovene nenávidené cudzie vierovyznanie a navždy zaprieť svojich vlastných bohov. Vždy, keď si na to pomyslel, tak v ňom vzkypela zlosť a Ratislava by bol najradšej zaškrtil vlastnými rukami.
Veď urobiť niečo také, to by bola neslýchaná a hanebne potupná zrada posvätnej pamiatky predkov.
Dobromír teda vtedy Rastislavovu ponuku nadšene prijal a hneď na druhý deň sa so svojím sprievodom a so všetkými svojimi starešinami vydal na cestu do Nitry, kde uzavrel s kráľom slávnostnú zmluvu, v ktorej bolo stanovené, že do jedného roka, ak by sa mu niečo znepáčilo, tak môže kedykoľvek vystúpiť zo zväzku slovanských kmeňov tvoriacich Veľkú Moravu.
V zmluve mu Rastislav zaručil voľný pohyb a slobodu ochodovania na celom svojom území a slávnostne mu prisľúbil, že ak by jeho kmeň niekto napadol, tak mu samozrejme poskytne okamžitú vojenskú podporu.
Zmluvu spečatili tak, ako to odjakživa bolo starou slovanskou tradíciou – verejným podaním si rúk, objatím a trojnásobným pobozkaním sa na ústa za prítomnosti najvýznamnejších mužov krajiny.
# # # # # # # # # # # # #
Od tých čias sa situácia vo Veľkej Morave však veľmi zmenila. Keď postupom času Rastislav vojensky veľmi zosilnel a Frankovia mu začali na jednej strane preukazovať viac rešpektu a na druhej strane ho s úspechom presviedčali, že ak jeho krajina prijíme kresťanstvo, tak bude mať z toho nielen ekonomické výhody, ale že ju to upevní aj vnútorne, tak sa napokon rozhodol k tomuto kroku.
Potom odrazu už ale neváhal hroziť násilím aj tým – ak sa búrili proti jeho rozhodnutiu – ktorým voľakedy sľuboval slobodu v rozhodovaní, keď sa stanú dobrovoľne súčasťou jeho ríše, ako to bolo aj v prípade Dobromíra.
Ak sa teda teraz na jeho prísľuby odvolávali a dali mu najavo, že sú proti jeho plánom a zámerom, tak ich hneď pokladal za svojich odporcov a nepriateľov a na svoje sľuby sa odrazu už vôbec nepamätal. A tak sa jeho nepriateľom stal aj Dobromír.
Rastislav celkom nehanebne a vierolomne popieral dohodu, ktorú spolu pred rokmi slávnostne urobili v Nitre a vyhrážal sa Dobromírovi, že ak sa Preslavovci do jedného nedajú pokrstiť franskými kňazmi a neprijímu kresťanské náboženstvo, tak príde k nim s vojskom a podrobí si ich mečom, tak ako to voľakedy urobil franský kráľ Karol Veľký so Sasmi. Za preliatu slovanskú krv, ktorá pri tom potečie, ho potom poženie na zodpovednosť a môže si byť istý, že spravodlivý trest za to ho nakoniec neminie.
Pokračovanie nasleduje
