„Tak teda počúvaj ma. Začnem tým, že ti poviem, aký pôvod má slovo derviš. Nevie to ani veľmi mnoho Arabov a myslia si, že ide o naše arabské slovo – ale tomu tak vôbec nie je.
Toto slovo je perzského pôvodu a znači toľko ako žobrák a či chudák. Z dervišstva vyšli najvýznamnejší arabskí teológovia, filozofi, básnici a dokonca i prírodovedci. Musíš vedieť, že derviši sú niečím podobným, ako sú niektoré vaše mníšske rády, ktoré združujú a vychovávajú aj skvelých učencov a mudrcov.
Ale z dervišstva vyšli aj viacerí nebojácni a odvážni kritici islamských vládcov a konzervativnych islamských učencov.
Z toho dôvodu sú takí derviši aj revolučnými a pokrokovými hlásateľmi modernejšieho a lepšieho islamu, ktorý nechce skostnatelú a zaužívanú religiozitu v islame, ktorá je v ňom silne zakorenená.
A čo je ešte pre dervišov dôležité, to je skutočnoť, že absolútne neuznávajú autoritu imámov. Pre nás dervišov je jedinou a najvyššou autoritou len Alah.
A len mimochodom, veľmi sa divím, prečo sa kresťania tak bezpodmienečne a bezvýhradne podriaďujú všemocnej autorite pápeža, a to tak veľmi, ako keby bol Bohom na zemi.
Pre naše dervišské slobodné myslenie, ktoré vedie vždy naše kroky, bol nejeden z nás prenasledovaný ako kacír a skončil na popravisku.
Na druhej strane sa ale mnoho dervišov stalo všeobecne uznávanými svätcami (neskôr títo skvelí mudrci a výnimoční mystici nielenže výrazne modifikovali islam, ale do istej miery ovplyvnili aj skostnatelé myslenie stredovekých kresťanov a ich teológiu – ale bez toho, že by si to široké masy európskeho obyvateľstva vôbec boli uvedomili) a moslimovia si ich vysoko ctia a riadia sa ich slovami a ich múdrosťami.“
Anastázia priateľove slová veľmi prekvapili. Dovtedy si o dervišoch myslel niečo celkom iné – mal o nich inú predstavu. Mal taký dojem, že práve derviši sú konzervatívnymi strážcami starých tradícií a kultov islamu.
Preto sa rozhodol položiť Malekovi veľmi nezvyčajnú otázku a bol veľmi zvedavý ako na ňu zareaguje a či sú derviši aj v tomto ohľade iní ako kresťanskí teológovia a mnísi a či až sem siahna ich sloboda:
„Malek, a teraz mi daj odpoveď na jednu otázku. Aký je postoj dervišov k sexualite a k ženskému pohlaviu?“
Táto chúlostivá otázka ho však vôbec nepriviedla ani len do najmenších rozpakov. Len sa nepatrne usmial a povedal:
„Začnem najprv tým, že dervišstvo sa od vašich teológov a mníšskych rádov odlišuje najmä tým, že nepozná jednotný a predpísaný výklad islamu, tak ako je to vo vašom kresťanstve, kde sa hlása a rigorózne prikazuje veriacim vždy bez zmeny len to isté, a to, čo je kanonizované.
Preto ani v tom, na čo si sa ma pýtal, neexistuje žiadny rovnaký postoj dervišstva. Sú mnohí derviši, ktorí sexualitu odmietajú ako prejav a či výraz nízkosti a zvieracích pudov v človeku a ženám sa zďaleka vyhýbajú, ale na druhú stranu medzi dervišmi sú aj takí, ktorí sa ženia z veľkej lásky, píšu pre svoje ženy ľúbostné verše a plodia s nimi deti.“
„Ešte mi povedz Malek, ako si sa ty dostal k dervišstvu – čo ťa k nemu priviedlo?“
Malek mierne zvraštil čelo, trochu prižmúril oči, ako keby sa musel najprv zamyslieť, aby si na to spomenul a po malej chvílke začal rozprávať:
Pokračovanie nasleduje
