700 kilometrová „Diaľnica sĺz“ v Kanade nadobudla veľmi „smutnú slávu“

V Kanade ju nazývajú „Highway of Tears“ – toto meno jej dali Indiáni. Oficiálne sa označuje Highway 16.  Táto „Diaľnica sĺz“ súvisi s tragédiou indiánskych žien v Kanade. Tieto ženy sú dvanásť krát častejšie obeťami násilnych činov ako iné Kanaďanky.

Pred dvoma mesiacmi začali pozdĺž tejto cesty na nariadenie úradov umiestňovať gigantické tabule s obrazmi a menami indiánskych žien a dievčat, ktoré boli zavraždené, umučené, znásilnené v uplynulých desaťročiach v Kanade.

Na každej tabuli je pri mene napísané: Nikdy nebudeš zabudnutá.

700 kilometrov tejto cesty sa vinie  cez divoké pohoria a husté lesy, okolo početných zúbožených rezervátov voľakedy tak hrdých a slobodných Indiánov, ktorým tam patrilo všetko, pokiaľ neprišla rasa bielych a všetko im zobrala.

V celom tom obrovskom regióne nie sú nijaké železnice a aj autobusy sú absolútnou zriedkavosťou. Indiánske ženy, ktoré tam žijú, nevlastnia, až na malé výnimky žiadne autá a tak keď sa chcú niekam prepraviť, tak si musia stopnúť na „Diaľnici sĺz“ nákladné autá prevážajúce tovary a práve to sa nejednej stalo osudným a navždy zmizla. Tak zmizlo aj 16 ročné indiánske dievča Ramona Wilson, ktorá odišla zo svojej dediny do susednej dediny, vzdialenej niekoľko desiatok kilmetrov na tanečnú zábavu. Tam však nikdy nedošla a ani sa nikdy viac nevrátila domov. O deväť mesiacov bola najdená jej mrtvola v lesoch vedľa „Diaľnice sĺz“.

Odvtedy prešlo 25 rokov a vrah Ramony nebol zistený. Tak je to aj v 50 percent prípadov žien a dievčat indiánskeho pôvodu, ktoré boli zavraždené a znásilnené. Sú takzvanými obeťami druhej triedy, ako to hovoria Indiáni a tí, ktorí sa v Kanade s nimi solidarizujú.

Viac ako 4200 týchto žien a dievčat padlo za obeť násila v Kanade – dvanásť krát viac ako iných žien.

Ostanú po nich len obrovské tabule s ich menami pozdľž „Diaľnice sĺz“.

Dvaja nemeckí žurnalisti požiadali listom nemeckú kancelárku, aby iniciovala podobnú akciu v Nemecku a aby dala umiestniť podobné gigantické tabule s menami a fotkami žien a dievčat znásilnených a zavraždených migrantami v Nemecku, a síce pozdľž diaľnice z Berlína do Kolína n. Rýnom, kde sa na Silvestra pred niekoľkými rokmi začala veľká poľovačka na Nemky asi tisíckou migrantov.

Čo je možné a samozrejme v Kanade, to musí byť možné aj v Nemecku. Alebo nie?