68. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

„Eugénia, upokoj sa a prosím uvedom si jedno a je to pre teba v tomto prípade veľmi dôležité. Teraz vo mne vôbec nesmieš vidieť muža, práve tak, ako ja teraz nebudem v tebe vidieť peknú a zvodnú ženu. Stojím tu pred tebou len ako lekár a liečiteľ, ktorý ti chce so svojím poznaním iba pomôcť a ako taký vôbec nie som zvedavý na nahotu tvojho tela, ktorá je zaiste príťažlivá pre každého iného muža. Musíš ma teraz vnímať len ako človeka, ktorý svojimi lekárskymi znalosťami nechce dosiahnuť nič iné, len ti nimi pomôcť a vyliečiť ťa a zbaviť ťa nepríjemných bolestí. A preto ešte raz – nič iné nemám teraz v mysli, len to ako ti čo najlepšie pomôcť.“

Dievčina sa hanblivo usmiala a prikývla hlavou na znak toho, že všetko čo jej Anastázius povedal, veľmi dobre chápe. Ale aj tak jej to trvalo veľmi dlho, kým stála pred lekárom tak, ako ju Boh stvoril a pritom klopila zrak k zemi.

Na jeho požiadanie si potom ľahla na posteľ a Anastázius ju začal vyšetrovať. Netrvalo dlho a zistil, že jej bolesti sa dajú lokalizovať len na jednej strane dolnej časti brucha. Z toho ihneď usúdil, že skutočne ide o menštruačné poruchy. Keď ju dôkladne vyšetril aj v podbrušku, pokynul jej, že už može vstať a sa obliecť. Keď už bola oblečená, tak sa usadila oproti nemu a netrpezlivo čakala na jeho diagnózu.

Anastázius chvíľu premýšľal a potom jej začal vysvetlovať, čo je potrebné urobiť, aby sa vyliečila a aby jej bolesti celkom prestali:

„Vezmeš niekoľko cibúľ, povedzme , že sedem a pokrájaš ich nadrobno. Potom ich dobre vytlačíš a rozmiešaš s čerstvými pilinami z jedľového alebo borovicového dreva. Potom dbaj na to, aby na jeden diel spracovanej cibule pripadlo päť dielov pilín.

Zmes potom prilož na miesto, kde som zistil, že tam je príčina tvojích bolestí, a upevni ju obkladmi. Najlepšie bude, ak si obklady budeš robievať vždy na noc. Urob tak každú noc po sedemkrát a rob to sedem nocí po sebe. Potom, ak to všetko dodržíš, ako som prikázal, uvidíš, že bolesti zmiznú tak, ako by si ich nikdy nebola mala.

Čo sa týka tvojho silného menštruačného krvácania, tak medicína pozná dve možnosti liečania – jednu metódu používali stari egyptskí lekári a tá spočívala v príprave liečivej tekutiny z dobrého, ale ľahkého vína zmiešaného v určitom pomere so šťavou z cibule. Túto tekutinu vstrekne lekár pomocou  vhodnej pipety do podbruška pacientky. Musí sa to opakovať štrnásť dní po sebe a s procedúrou sa musí začať štrnásť dní po skončení menštruácie.

Pri tejto príležitosti ti chcem povedať aj niečo, čo naša doba už vôbec nevie. Starí Egypťania mali k nahému ľudskému telu celkom iný vzťah nielen ako my Byzantínci, ale aj ako celý svet kresťanov. Ich postoj k nahote bol celkom prirodzený a preto pre nich nebolo vôbec žiadnym problémom, že sa v istých situáciach každodenného života pohybovali nahí bez toho, aby to u niekoho vyvolalo pohoršenie a či pocity hanby alebo pocity zhrozenia.

Napríklad počas poľných prác nenosievali na sebe nijaký odev tak muži, ako aj ženy. Je preto pochopiteľné, že egyptské ženy z toho dôvodu nikdy nepociťovali ani najmenší náznak nejakého hanbenia sa, keď bolo potrebné, aby sa pred lekárom vyzliekli, aby ich vyšetril, alebo aby liečil ich ženské orgány.

Naša ortodoxná etika však urobila z nahého ľudského tela nezmyselným a vonkoncom neprirodzeným spôsobom symbol veľkého hriechu a vtĺkla nám do hláv, že nahota je niečo hriešne a nemravné a že za nahé telo sa musíme hanbiť a ho preto všemožne ukrývať pred zrakmi iných.

Ale na počudovanie tá istá morálka jedným dychom pokrytecky tvrdí, že vraj sme stvorení na obraz boží. Ak je tomu však tak, potom je aj naša nahota darom božím. A napokon ešte jedno – ak sme obrazom božím, tak potom je aj nahota súčasťou Boha nášho.

Preto je absurdné, že sa máme hanbiť za niečo, čo je tiež božie a čo patrí k Bohu. Potom sa totiž na príkaz našej byzantskej morálky máme a musíme hanbiť za nahotu Boha. A to je nezmysel, lebo v Bohu a na Bohu je predsa všetko rýdzo čisté, bez najmenšej poškvrny niečim hriešnym.“

Anastázius sa odmlčal a pozoroval dievčinu. Mladá žena bola zjavne trochu zmätená, ale už po chvíľke sa jej tvár uvoľnila a napätie z nej zmizlo. Ozvala sa:

„Tvoje slová ma na moment zmiatli. Si najneobyčajnejší a najmúdrejší muž, akého som kedy počula hovoriť. A to, čo si mi povedal, je práve také neobyčajné a zvláštne, ale zároveň aj presvedčivé, ako si aj ty sám.

Po tvojich slovách, akoby by som vystúpila z tmavej noci do jasného dňa a práve zažila vnútorné osvietenie. A to, čo som dosiaľ nevidela, to odrazu vidím v inom svetle. Múdrosť a veľké poznanie, ktoré v sebe nosíš, sú ako jasné svetlo v temnotách.  Nie je však jednoduché a ľahké odhodiť staré a zaužívané a nahradiť to novým a pre ženu je to ešte oveľa ťažšie, ako pre mužov. Vo mne si ale už teraz urobil začiatok pre to nové.

Dokončime teraz ale to, čo si začal hovoriť o mojom liečení. Budem ťa pozorne počúvať.“

Mladý mudrc sa obdivne na ňu pozrel a sa žičlivo usmial, lebo neočakával od nej takú reakciu a už vôbec nie to, že jeho slová v nej spôsobili taký veľký účinok a očividne aj zmenu v jej duši. A tak pokračoval ďalej: 

Pokračovanie nasleduje