Anastázius sa na mladé, teraz náhle nápadne zrozpačitelé dievča povzbudivo usmial a s veľkou úľubou na ňu pozerajúc ju poprosil, aby dokončila to, čo tak znezadajky prerušila, nech je to čokoľvek.
Melina len chvíľočku váhala, no potom pokračovala, už zas pozerajúc priamo do očí atraktívneho mladíka:
„No, tak vedz teda, že vôbec som nečakala, že okrem toho všetkého, čím sa ako mudrc vyznačuješ, že si ešte aj taký pekný a príťažlivý muž. Múdrosť a bystrosť ducha u muža som nikdy nespájala bezpodmienečne aj s veľkou atraktívnosťou zovňajšku dotyčného.
„Ďakujem ti za všetky tvoje slová chvály a uznania. A musím sa ti priznať, že sa veľmi teším, vzácna a krásna panna, že ťa končne spoznávam, lebo i ja som už počul veľa o tebe.
Nejden z mojich učených mladých priateľov na Akadémii Magnaura rozprával s nadšením o tvojej neobyčajnej kráse po tom, ako mal možnosť ťa pri nejakej príležitosti zhliadnuť.“
Dievča sa opäť trochu začerveňalo a po malej chvíľke rieklo s nepatrným nádychom vyzývavosti v hlase:
„To ma veľmi ctí, že tvoji priatelia si rozprávajú o mojej kráse, ale chcem sa ťa opýtať jedno. Odkiaľ vieš, že som ešte panna, múdry Anastázius?“
Mladík nečakal takú otázku. Niečo také úplne odporovalo konzervatívnej výchove byzantských diev. Melina však bola iná a vynikala smelosťou a slobodou svojho ducha. A on sám bol v tomto smere podobný, a to čo si dovolil povedať hoci aj pred cisárom, to bolo moderne vyjadrené slobodomyšlienkárstvo.
A tak sa mu veľmi páčilo, že táto dievčina mala úplne slobodného ducha. Preto si povedal, že jej rafinovanú a žensky úskočnú otázku zodpovie tak trochu filozoficky – obdivoval totiž veľmi také ženy, ktoré boli nielen krásne, ale ktorých hlavy sa nevyznačovali len ženskou atraktivitou, ale aj múdrosťou poznania, a tých bolo veľmi málo:
„Keď sa ma to takto pýtaš, tak asi zabúdaš – tým však vôbec nechcem povedať, že azda nevieš“,
tu sa Anastázius trochu ironicky uškrnul a pokračoval ďalej, pričom jej uprene pozeral do očí, ktoré sa mu nesmierne páčili:
„že my lekári máme schopnosť – a ja dokonca neobyčajne veľkú - vidieť veľmi hlboko do ľudských duší, a tak som z tvojej duše, cez tvoje oči, vyčítal, že si ešte nikdy neokúsila slasť telesného spojenia s mužom a že preto tvoje panenstvo až dosiaľ ostalo neporušené (prísna ortodoxná morálka Byzantíncov prikazovala otcom, aby bezpodmienečne strážili panenstvo svojich dcér až do ich svadby, ale nejedna byzantská deva dokázala rafinovane uniknúť ich kontrole a vychutnávala si sexuálnu lásku už za slobodna).
Okrem toho, ak chceš, tak ti v tejto súvislosti porozprávam o niečom, čo ťa ako mladú ženu určite bude veľmi zaujímať, a o čom som presvedčený, že si ešte určite nikdy nepočula.“
„Som naozaj veľmi zvedavá na to, pretože ani len netuším, čo také to môže byť. Tak začni teda rozprávať.“
Dievča ho odrazu k tomu vyzvalo rozkazovačne, ale v podtóne jeho hlasu zanieval aj náznak zvodnej koketnosti, ktorú Anastázius samozrejme veľmi dobre postrehol, a tak sa len pousmial a začal:
„Mám veľmi veľa poznania aj zo starého Egypta, a tak ti porozprávam ako staroegyptskí lekári zisťovali veľmi spoľahlivo, či mladé dievča je ešte pannou......“
Melina ho prerušila a povedala:
„Hm, také niečo má naozaj veľmi zaujíma, o tom som skutočne ešte nikdy nič nepočula. Lekári môžu ženy nielen vyšetrovať, ale im povedať aj také veci, o ktorých muži hovoria len medzi sebou.
Pokračuj, prosím, pozorne ťa budem počúvať.“
Pokračovanie nasleduje
