600 rokov od upálenia Jána Husa (1370 - 1415) v Konstanz - 2. časť

Samozrejme, že Husov postoj a jeho religiózne smerovanie, sa rýchlo stanú tŕňom v oku jeho odporcov a skorumpovanej časti cirkevnej hierarchie. V roku 1410 boli jeho bezprostrední prívrženci a nasledovníci, medzi nimi aj významný kazateľ Hieronymus, z cirkvi exkomunikovaní. Dôvodom bolo to, že sa verejne postavili proti príkazu pražského arcibiskupa, ktorý  nariadil spálenie všetkých písomných prác Wyclifa, v dôsledku čoho prišlo k masovým protestom a aj krviprelievaniu v uliciach Prahy. Nejaký čas po týchto udalostiach Husa nepriatelia prepadli pred betlehemskou kaplnkou. Z obavy pre ďalšími podobnými útokmi odišiel k spriateleným šľachticom, svojím prívržencom, na český vidiek.

V roku 1414 mu priniesli jeho sympatizanti Johann z Chlumu a Václav z Dubej výzvu kráľa Žigmunda, aby sa dostavil na koncil v Konstanz a vysvetlil a obhájil svoje učenie. Hus prísľúbil za predpokladu, že mu kráľ dá záruku osobnej bezpečnosti a návratu do Čiech, čo Žigmund aj urobil.

Hus sa na kráľovú záruku a na jeho slovo spoľahol a odišiel do Konstanz. V meste pri Bodamskom jazere sa objavil 3. novembra 1414 a ubytoval sa v ulici St. Paulsgasse, ktorá dnes nesie jeho meno a volá sa Hussenstrasse. Až v Konstanz dostal písomnú záruku, ktorú mu vystavil kráľ Žigmund v nemeckom meste Speyer. O niekoľko dní neskôr prišli do Konstanz aj Husovi protivníci a odovzdali tam pápežovi Jánovi XXIII. obžalobný spis proti Husovi a žiadali jeho okamžité uväznenie.

Už 28. novembra Husa zatkli v jeho prenajatom byte a odviedli ho do biskupského palaca na výsluch dvoma kardinálmi. Hneď po výsluchu ostal zajatcom kardinálov. O niekoľko dní neskôr ho však vrhli do temnej veže dominikánskeho kláštora, kde tak ťažko ochorel, že mu dokonca sám pápež poslal svojho lekára. Na vianoce prišiel do mesta aj Žigmund a chcel dosiahnuť u pápeža prepustenie Husa. Ten ho odkázal na kardinálov, ktorý však kráľovu žiadosť odmietli. 

Žigmund sa zo zištných politických dôvodov zľakol sily protihusovskej koalície a porušil slovo, ktoré dal Husovi a dovolil kardinálom viesť proti nemu proces a ďalej ho držať v žalári. Keď 21. marca 1415 pápež opustil Konstanz, tak odovzdal Husa miestnemu biskupovi, ktorý ho dal previesť do väzenia na svoj hrad, kde bol každú noc prikovaný na stenu a cez deň mal putá na nohách.  

V máji 1415 koncil odsúdil Wyclifove učenie ako kacírstvo a dal príkaz na spálenie všetkých jeho dokumentov. Po niekoľkých ďalších výsluchoch bol Hus vyzvaný k odvolaniu svojho kacirskeho učenia, čo však jednoznačne odmietol. 6. júla bol Hus koncilom odsúdený a vyhlásený za kacíra, degradovaný ako kňaz a bola mu nasadená typická kacírska čiapka. Potom zradný kráľ Žigmund dal príkaz, aby ho odovzdali svetskej moci. Tá bola potom oprávnená vykonať na ňom rozsudok. Po verejnom upálení bol jeho popol vysypaný do Rýna, aby po ňom na zemi nič neostalo.

O rok neskôr sa to isté stalo aj s jeho "spolubojovníkom", Hieronymom z Prahy. Duch Jána Husa a jeho učenie však žili naďalej a jeho hrdinská smrť len znásobila rady jeho prívržencov a zmobilizovala ich silu a odpor proti skostnatelej a nemilosrdnej cirkvi a v Čechách prišlo k revolučnému husitskému hnutiu, ktoré predovšetkým aj vojensky otriaslo nebezpečne základmi kráľovstva a prispelo podstatne k vzniku oficiálneho protestantstva v Európe. Ale o tom zas niekedy v inom článku.

Každoročne 6. júla navštívi miesto popravy Jána Husa skupina oficiálnych reprezentantov Čiech, medzi nimi aj zástupcovia husitskej cirkvi, aby si priamo na mieste jeho smrti uctili pamiatku tohoto veľkého reformátora. 

V roku 1922 zakúpilo konzorcium českých bánk Husov dom v Konstanz a odovzdalo ho Pražskej muzeálnej spoločnosti Jána Husa, ktorá ho dodnes vedie ako Múzeum Jána Husa.  

Je to dom číslo 64 v Hussenstrasse.