600 rokov od upálenia Jána Husa (1370 - 1415) v Konstanz - 1.časť

Za niekoľko mesiacov uplynie 600 rokov od upálenia Jana Husa - ktorého cirkev odsúdila na smrť za kacírstvo - v Konstanzi (Kostnici),  meste s 85 000 obyvateľmi, ktoré leží v krásnej prírode Bodamského jazera v juhozápadnom Nemecku.

Hus sa narodil ako syn jednoduchých chudobných rodičov v českom Husinci, v roku 1370. 

"Kto hovorí pravdu, tomu odrazia hlavu.","Kto má strach, stratí radosť zo života. Pravda ziťazí nad všetkým." Tieto vety napísal Hus jednému priateľovi rok predtým ako sa vydal na cestu do Konstanz, na cirkevný koncil, kde bol predvolaný. Vety znejú ako predtucha toho, čo mu zlý osud pripravil. Zároveň ale ukazujú, že pre neho existovalo niečo vyššie a posvätnejšie ako bol vlastný život a pohodlie. Bolo to slovo Božie a písmo sväté. Len to bolo pre neho najvyššou pravdou. Ale tak, ako to chápal a vykladal ľuďom on, tak to bolo proti vôli cirkvi a proti jej dôležitým záujmom a preto sa pre ňu veľmi rýchlo stal kacírom.

Pôvodne si Hus však svoj život predstavoval inakšie. Keďže vyrastal v absolútnej chudobe a nedostatku, tak ako žiak sníval o tom, že sa stane kňazom, aby nadobudol príjemné bývanie, mohol sa do sýta najesť, mať pekné šaty a aby si ho ľudia vážili. Spočiatku sa jeho život aj odvíjal týmto smerom. Po vychodení latinskej ľudovej školy odchádza študovať do Prahy, stane sa magistrom, je vysvätený za kňaza a čoskoro sa stane váženým učiteľom na pražskej univerzite. Potom ale príde čas, keď naplno a správne pochopí písmo sväté a slová Ježiša a nastane u neho zásadný životný obrat. Už ho nezaujíma blahobyt a telesné dobro a ani uznanie zvonku. Začne  horlivo bojovať proti korupcii a proti veľkým neprístojnostiam v cirkvi a požaduje jej potrebnú reformu od základu.

Jan Hus sa orietoval na ideách anglického teológa a filozofa Johna Wyclifa, ktorého práce boli v roku 1382 na synode v Oxforde vyhlásené za kacírske. Obžalovaný nebol, ale len preto, lebo sa cirkev obávala veľkej vzbury, pretože bol v ľude veľmi obľúbený. Hus hlásal učenie Wyclifa aj na pražskej univerzite, kde jeho pôsobenie našlo veľmi pozitívny ohlas predovšetkým u českých študentov. Tí sa cítili voči nemeckým študentom na univerzite znevýhodnení a keďže títo Wyclifa odmietali, tak konflikty, ktoré medzi Nemcami a Čechmi aj tak existovali, ešte viac zosilneli. 

Český kráľ, Václav IV. sa postavil na stranu českých študentov a zvýšil ich počet hlasov pri voľbách a dôležitých rozhodnutiach na tri hlasy a práve toľko hlasov dal aj zvyšným trom národnostiam - Nemcom, Poliakom a Židom. 

Wyclifovi sa protivila všemožná snaha cirkevného kléra po nadobúdaní moci a majetku a tiež bol zhnusený z nemravného života mnohých duchovných. Bol autorom nového, veľmi radikalneho obrazu cirkvi. Život - a najmä život kňazov - sa podľa neho mal vyznačovať pokorou a chudobou, podľa vzoru Ježiša. Obyčajní ľudia mali mať právo odoprieť dávať desiatky hriešnym kňazom a nedôstojní biskupi a preláti nemali mať právo podávať sakramenty. Odmietal tiež obchod s odpustkami hriechov.

Hus prebral veľa z myšlienok Wyclifa. V roku 1402 sa Ján Hus stal kazateľom na pražskej betlehemskej kaplnke, ktorú dali postaviť bohatí občania Prahy, aby sa v nej kázalo výlučne v českej reči. Husove kázne bol veľmi plamenné tak vlastenecky, ako aj religiózne novátorsky. Už čoskoro sa stal veľmi populárnym a zároveň sa stal aj ústrednou postavou narodného českého hnutia a českého uvedomenia. Kostol bol počas jeho kázni pravidelne na prasknutie plný.

pokračovanie nasleduje