Cisársky palác bol architektonicky vybudovaný tak impozantne, že na návštevníkov vyžaroval mimoriadne silný magický dojem. A to ešte viac zvýrazňovalo a umocňovalo nedostupnosť a takpovediac božskú nadradenosť majestátu byzantského cisára, ktorú musel pociťovať každý bežný smrteľník.
Svojou rafinovanou konštrukciou veľmi výrazne pôsobil na podvedomie ľudí a pomáhal tak vytvárať priam mystický nymbus jedinečnosti a božskosti cisára. Tým spôsobom vyvolával isté paralyzovanie každého návštevníka cisára, a tak v ňom vznikalo ohromenie a úžas a aj nutkanie plne sa oddať do vôle vyššej moci – v tomto prípade do vôle cisára. A najmä v prijímacích sálach, kde cisár prijímal významných vyslancov z cudzích kajín, bolo všetko zariadené a usporiadané tak, aby to vyvolávalo čo najväčší efekt úžasu a pokorného obdivu. To bola nanajvýš dômyselná a neobyčajne účinná psychologická metóda, ako vytvoriť zdanlivý dojem obrovskej a nikým nedosiahnuteľnej moci a priam naddimenzionálnej veľkosti cisára z Konštantinopolu a tým aj celej Byzantskej ríše.
Niečo také zároveň automaticky vytváralo pocit vlastnej nepatrnosti a bezvýznamnosti a z toho vyplynula priam devótna ochota sa podriadiť vo všetkom vôli a príkazom cisára.
V takej atmosfére mal potom cisár pri rokovaniach s cudzími diplomatmi všetky tromfy vo svojich rukách, lebo ohromujúci dojem z prostredia, v ktorom sa viedli rozhovory, podstatne stlmil ich sebavedomie a potom bez väčšieho, prípadne žiadneho odporu akceptovali priania alebo nariadenia byzantského panovníka.
Byzantskí cisári boli dokonalými majstrami rafinovanej a prefíkanej diplomacie. Bola založená na umení psychologického ovplyvňovania protivníkov a dokonalá architektúra ich rezidencie a jej oslňujúce vybavenie boli dôležitými faktormi tejto diplomacie.
# # # # # # # # # # # # #
Keď Anastázius a jeho učení spoločníci už prešli naprieč veľkým nádvorím, tak sa ocitli priamo vo vlastnom areále paláca. Cez širokú pozlátenú bránu vstúpili do krátkej chodby, ktorej podlaha bola vyložená skvostným lešteným modrastým mramorom, pripomínajúcim veľmi vzácny legendárny materiál starých Sumerov – lapis lazuli.
Na stenách chodby mohol návštevník obdivovať prekrásne fresky a strop vykladaný pestrými mozaikovými obrazmi s orientálnymi motívami, ako pávmi, antilopami, levmi, opicami, leopardami.
Táto nádherná dekorácia poukazovala na veľmi intenzívny perzsko-arabský vplyv na byzantské umenie a samozrejme i na vnútornú architektúru byzantských palácov i patricijských víl.
Na konci chodby sa ocitli pred veľkými dverami z vzácneho cédroveho dreva. Boli bohato vyzdobené intarziami, ktoré prezrádzali neobyčajne šikovné ruky majstrov, ktoré ich vytvorili. Keď prešli cez dvere, tak prišli do veľkej štvorcovej sály, kde ich už očakávali dvaja služobníci podliehajúci hlavnému správcovi paláca. Ich povinnosťou bolo ohlasovanie dôležitých návštev. Správca potom oznámil príchod pozvaných hostí alebo návštevníkov priamo cisárovi.
Kým čakali, až správca paláca po nich pošle ceremoniálneho majstra jeho majestátu cisára, tak Fotios dával Anastáziovi rady, ako sa má podľa dvornej etiky správať voči cisárovi pri predstavovaní a ako ho má pozdraviť.
„Teraz ti vysvetlím, ako sa musíš priblížiť k cisárovi, keď nás ceremoniálny majster uvedie do malej prijímacej sály, kde jeho majestát zvykne prijímať neoficiálne súkromné návštevy, akou sme v tomto prípade aj my. Najprv musíš vedieť, že v paláci je až päť rôznych prijímacích a audienčných sál, každá inej veľkosti a každá inakšie architektonicky riešená. Každá sa používa na iné účely a pri iných príležitostiach. A to je aj dôvod, prečo sú tak rôzne vybavené.
Miestnosť, v ktorej nás cisár prijíme, má z nich najjednoduchšie vybavenie a slúži na súkromné audiencie osôb, ktoré cisár už pozná, alebo ktoré nemajú vysoké postavenie a nie sú dôležitými osobnosťami. Ako v tomto prípade napríklad aj ty.“
Zasmial sa Fotios pobavene nad svojím malým žartom na účet Anastázia a potom pokračoval s iróniou v hlase:
„Ale cisár v tejto miestnosti prijíma aj rôznych pochlebovačov a úlisnych donášačov, ktorí sa za každú cenu snažia dokázať, že majú pre neho nejaké dôležité informácie a že mu preto môžu byť užitoční, a tak mu pomôcť zrealizovať nejaké jeho zámery. Robia všetko pre to, aby na neho urobili dojem. Samozrejme, že dúfajú na bohatú odmenu. Cisár si ich informácie preveruje vždy osobne a prípadne i so svojimi poradcami. Niekedy sa naozaj medzi nimi objaví aj taký, ktorého informácie majú pre cisára dôležitosť a ten dostane za to aj odmenu.“
Fotios sa odmlčal, pozrel uprene na Anastázia a uznanlivo pokýval hlavou a s úsmevom povedal:
„Ty však na cisára urobíš dojem, a to veľký dojem už po niekoľkých slovách. Samozrejme, že celkom iný dojem, ako sa oň usilujú muži, o ktorých som práve hovoril. Majestát bude unesený nad toľkou múdrosťou, ktorá sa v neobyčajnej hojnosti ukrýva v takej veľmi mladej hlave, akou je tvoja hlava.“
Anastázius chcel niečo namietnuť proti toľkej chvále z úst veľkého majstra, ale ten mu nedovolil povedať nič a vysvetloval mu ďalej, čo sa už čoskoro bude odohrávať:
Pokračovanie nasleduje
