5. časť: Ako sa z Ježiša stal Boh. Kristus-dogma

Vznikali rôzne druhy prejavov odporu proti Rimanom, i proti vlastnej vyokopostavenej kaste Židov. Formovali sa iracionálne pokusy o povstanie proti všemocnému Rímu, ako aj religiózne hnutia, ako napríklad to, ktoré reprezentoval Ján Krstiteľ. V tom čase vznikala aj extrémne apokalyptická literatúra. To všetko nieslo v sebe množstvo rôznych variácií a odtieňov vedenia boja proti mocným. Za všetkým ale bola len jedna hnacia sila :

Obrovská nenávisť trpiacej masy voči tým, ktorí ju ovládali a pocity jej bezvýchodiskového zúfalstva. Z toho všetkého plynulo intenzívne eschatologické očakávanie a túžba po príchode spásonosného vykupiteľa z beznádejnosti.

Čím viac si masa nemajetných a brutálne vykorisťovaných uvedomovala, že nádej na akékoľvek reálne zlepšenie jej postavenia je nesplniteľná, tým viac sa jej túžby transformovali do fantázií religiózneho druhu.

Psychologicky túto situáciu možno analyzovať nasledovne: Nádej nevzdelaných a nemajetných našla výraz vo fantáziách o dobrom otcovi, ktorý vládne na nebesiach a ktorý pri poslednom súde potrestá peklom všetkých zlých, ktorí im spôsobovali príkorie a biedu. A odmení dobrých a trpiacich.

Ako som už spomenul, tak očakávanie príchodu Mesiáša existovalo v židovskom národe už dávno pred vznikom kresťanstva. Tento Mesiáš mal vykúpiť a oslobodiť Izrael od všetkého zla a ohrozenia. To, že z Ježiša urobilo kresťanstvo Mesiáša je dôkazom toho,  že pôvodné kresťanstvo bolo v podstate len židovskou sektou a zároveň to znamená to, že bez tohto Ježišovho atribútu by sa Židia neboli nikdy stali „prvými kresťanmi“. Neboli by totiž verili, že ho vyslal Otec, čiže Jahve. Preto apoštol Pavol veľmi rafinovane psychologicky i teologicky z neho urobil Syna i Mesiáša – až potom mohla vzniknúť kresťanská viera a postupne sa odtrhnúť od židovstva a ísť so svojou novou teologickou ideológiou takpovediac do sveta a zmocniť sa ho.

V dekadentnom  Ríme, ktorý bol síce na vrchole moci, ale už sa v ňom prejavovali začiatky rozkladu - čo napokon urýchlil príchod Germánov do Európy - našlo kresťanstvo časom veľmi rýchlo vhodné podmienky na to, aby Rím i Západ dokonale ovládlo. Kristus sa v ňom postupne stal už len prostriedkom Vatikánu na zveľadovanie moci a nemal nič spoločné s pôvodným Ježišom-Židom. Jeho pravú podstatu mu cirkev ukradla a ho len použila na svoje mocenské a koristnícke ciele.

pokračovanie nasleduje