Kráčal posledný raz po ulici, ktorú jeho nohy premerali už mnohokrát. Bola to pre neho dôverne známa ulica. Spájala Obchodnú ulicu s prístavom a niesla meno generála Belizara, slávneho a neporaziteľného vojvodcu cisára Justiniána, ktorý viackrát porazil nebezpečných a rozpínavých germánskych Vandalov.
Na konci ulice býval Eutymios a dnes večer sa išiel s ním rozlúčiť a zároveň si od neho vziať odporúčajúci list pre Fotia. Eutymios v ňom prosil svojho starého dobrého priateľa, aby sa otcovsky ujal jeho najlepšieho solúnskeho žiaka.
Anastázius si veľmi živo spomínal ako mu Eutymios neraz rozprával o epoche cisára Justiniána, ktorá bola jedným z najslávnejších období byzantskej histórie. Eutymios si veľkého filozofa a zároveň aj skvelého pragmatika na byzantskom tróne neobyčajne cenil.
Zvykol hovorievať, že takého panovníka v Byzancii nebolo nikdy a že ani nikdy viac už nebude. Cítil sa s ním spojený aj preto, že Justinián bol práve tak ako aj on jednoduchým sedliackym synom z Makedónie. Justiniánovi rodičia boli síce nemajetnými sedliakmi, ale dokázali mu zabezpečiť znamenité vzdelanie vo filozofii, teológii, umení, štátnictve i v teológii.
Vďaka svojim jedinečným intelektuálnym a diplomatickým schopnostim sa Justinián veľmi rýchlo prepracoval do najvyšších spoločenských kruhov a napokon až na cisársky trón. Jeho rozprávkovo mimoriadna kariéra bola najlepším svedectvom toho, že Byzancia poskytovala možnosť dostať sa na vrchol moci aj ľuďom z najnižších sociálnych vrstiev, a to napriek prísne hierarchicky usporiadanej organizácie štruktúr jej spoločnosti.
Eutymios býval vo svojej skromnej a asketicky zariadenej neveľkej vile sám. Mal len jediného sluhu, ktorý bol u neho už dlhé roky a bol skôr jeho priateľom, ako služobníkom.
Jeho dom stál uprostred malej, starostlivo udržiavanej záhrady. Mudrc nebol nikdy ženatý a nemal ani žiadne deti. Za to však bol vždy obklopený svojimi oddanými žiakmi, ktorí ho uctievali a obdivovali. Bol veľkým vyznávačom Sokrata a jeho veľkolepej filozofie.
Ak sa ho niekto opýtal, prečo sa nikdy neoženil, tak s nádychom jemnej irónie hovorieval:
„Nechcem sa síce porovnávať so Sokratom, lebo taký úžasný filozof sa už viac nenarodí, lebo povedal všetko múdre čo sa vo filozofii povedať dá. Všetci filozofi po ňom ho už len napodobňovali a kopírovali. A aj ja mu vďačím za veľa, lebo som sa od neho naučil veľmi mnoho.
Ale jednu chybu – azda jedinú, ktorú v živote urobil a ktorá ho trápila po celý život – som nechcel urobiť. Ale aj v tomto prípade som mu zaviazaný vďakou, lebo som sa na jeho príklade ponaučil a nezviazal som môj život so žiadnou Xantipou.
# # # # # # # # # # # # #
Múdry starec sedel v záhrade pred domovým vchodom a už čakal na príchod svojho obľúbenca. Pritom listoval v skvelom Platonovom diele Ideálny štát. Pre neho, ktorý sa celý život zaoberal teóriami o najvhodnejšom usporiadaní štátu pre všetkých jeho členov a sa neustále zamýšľal o spravodlivom delení moci v štáte tak, aby bol pre všetkých skutočným domovom a dobrou vlasťou, bola Platonova práca niečím podobným ako bola pre teológov a veriacich Biblia.
Kedysi, ešte na dvore cisára Teofila, otca Michala III., bol niekoľko rokov aj sám poradcom pre vnútorné záležitosti cisárstva a v tom čase napísal aj významné dielo Štát a jeho správne usporiadanie.
V istom slova zmysle bol rebelom, a to hlavne z pohľadu tých, ktorých myslenie bolo extrémne konzervatívne a ktorí sa pokladali za jediných pravých pravoslávnych veriacich. A tieto kruhy pochopiteľne nemohli súhlasiť s jeho tézami, kde hlásal, že ak štát raz bude schopný zabezpečiť správnu výchovu mladých, tak potom nebude treba ani advokátov, ani vojakov, ba dokonca ani len kňazov. Stanú sa zbytočnými. Tam, kde sú potrební, tam nie je spoločnost dostatočne morálna.
Anastáziovi veľmi imponovalo, že sa prihováral aj za rovnoprávnosť mužov a žien, lebo podľa Eutymia neboli medzi nimi nijaké podstatné rozdiely, okrem biologickej odlišnosti.
„Veď ak je pravda“, tak argumentoval Eutymios, „čo všeobecne tvrdia filozofovia, že ženy sú už od prírody hlúpejšie ako muži, tak by nemohla byť ani jedna žena múdrejšia ako väčšina mužov. Kto však pozná život a prácu premúdrej filozofky Hypatie z Alexandrie, tak ten vie, že to tak nie je. Jej príbeh dokazuje, že aj žena môže byť taká múdra ako sú najmúdrejší muži.“
Niečo také Anastázius nepočul ešte nikdy z úst žiadneho muža.
pokračovanie nasleduje
