33. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Starý mudrc súhlasil s ich názorom, že pre duševnú spokojnosť a vnútornú rovnováhu chlapca je najlepšie, ak sa v spomienkach už nikdy  nebude vracať do obdobia svojej minulosti, ktoré mu pripravilo také ťažké a strastiplné chvíle, keď musel zažiť surové viacnásobné znásilnenie svojej matky, násilnú smrť oboch rodičov i vyvraždenie celej osady, v ktorej sa odohral celý jeho vtedajší život.

Od tohto rozhovoru, kedykoľvek pred Anastáziom prišla reč na Slovanov, čo sa udialo mimoriadne zriedkavo, tak ich obaja – Georgios i starý mudrc - len krátko označili ako zaostalých a nekultúrnych barbarov, ktorí nie sú ničím zaujímaví a povšimnutiahodní.

A tak v priebehu času zaujal k nim aj Anastázius ľahostajný a odmietavý postoj. Nebol nijaký dôvod, aby sa nimi v myšlienkach zaoberal.

To všetko prebehlo mysľou Irene teraz, keď musela myslieť na to, že je už dospelý a že podobne ako aj jej dcéry aj on vyletí z jej hniezda a ju opustí. Georgia také myšlienky vôbec netrápili. On to tak nepociťoval. Bol muž a bol zvyknutý na cesty do ďalekých krajov a skúsenosti ho naučili, že život pozostáva takmer len z rozlúčok a rozchodov, ale aj z nových stretnutí a príchodov. Neraz je to zdôraznil. Mal Anastázia veľmi rád, ale bol mužom a tí takéto veci nikdy neberú tak precitlivelo ako ženy.

Irene však už dávnejšie intuitívne cítila, že ho v živote už neuvidí veľakrát. Nevedela povedať prečo, ale mala takú predtuchu. Aby sa uistila, či jej  vnútorný hlas jej hovorí skutočne pravdu, tak sa rozhodla už pred  niekoľkými týždňami vyhľadať známu a uznávanú solúnsku veštkyňu Theodoru.

V antike bolo veštenie veľmi populárne a už aj starí Gréci ho mali vo veľkej obľube. Každý kto mohol, tak navštívil starogrécku svetoznámu veštiareň v Delfách, kde veštila slávna veštkyňa Pytia.

Delfské orákulum bolo obrovským  kultovým centrom s viacerými svätyňami a menšími chrámami. V starom Grécku do Delf putovali aj mnohí politici a vojvodcovia, aby sa poradili s Pytiou predtým ako mali vyrieknuť dôležité rozhodnutia, ktoré sa týkali osudu celej spoločnosti.

Bolo len pochopiteľné, že aj Byzancia prebrala od Grékov ich veľkú úctu a rešpekt k delfskému orákulu. Popri astrológii bolo teda aj veštenie veľkou náruživosťou  Byzantíncov, hoci oficiálna cirkev ho odmietala, podobne ako aj astrológiu.

Ale aj v tomto prípade si ortodoxní Byzantínci vzali na pomoc a na podporu svojej viery na veštby Bibliu a odvolávali sa na ňu.

Jednou z kníh Biblie je aj Kniha Prorokov a tá jasne preukazuje, že proroci Starého Zákona dostali milosť Božiu, ktorá im dávala schopnosť vedieť prorokovať – inými slovami vešťiť svojmu ľudu dôležité posolstvá, ktoré im zjavoval Boh. No a podľa Byzantíncov dostali takú milosť aj ich veštci a preto podľa nich bolo všetko čo hovorili a zjavovali pravdivé a hodnoverné.

# # # # # # # # # # # # #

Keď teda jedného dňa prišla k veštkyni Teodore Anastáziova matka a porozprávala jej, prečo prišla, tak krátko po vypočutí svojej návštevníčky Teodora upadla do tranzu a keď sa z neho prebrala, tak jej potvrdila všetko to, čo Irene už dávnjšie cítila.

Vyjavila jej aj to, že jedného nie príliš vzdialeného dňa Anastázius z Byzancie odíde ďaleko preč, do inej krajiny a že potom ho už nikdy viac neuvidí. Ďalej sa Irene veštkyne už nič viac nepýtala, lebo nechcela spoznať celú pravdu a ani celú jeho budúcnosť, ktorá mohla byť aj taká nepriaznivá, že by už nikdy viac nenašla svoj pokoj.

Prv však ako od Teodory odišla, tak sa chcela dozvedieť o svojom synovi už len jedinú vec:

„Povedz mi múdra Teodora len to, či bude môj syn v živote šťastný. Jeho život sa začínal s veľkým nešťastím.“

Veštkyňa na niekoľko okamihov zavrela oči a opäť upadla do tranzu, ktorý ale tento raz trval len chvíľku a potom jej odpovedala:

Pokračovanie nasleduje