3. časť: Dialóg budhizmu s vedou - jeho etika je vysoko morálna, etika vedy je neraz nemorálna

Budhizmus ukazuje, že človek môže ísť v živote aj kontemplatívnou cestou a nie cestou, ktorú mu ukazuje len jeho ego, to znamená cestou, kde zhromažďuje materiálne bohatstvá pre seba a na úkor iných . Kontemplatívna cesta ukazuje, ako je možné svoje ego a z neho vychádzajúci egoizmus zoslabovať a napokon celkom eliminovať. Až v tom stave sa v nás naplno rozvinie hlboký súcit pre iných ľudí. Len vtedy z nás vymizne závisť, nenávisť, povýšeneckosť,povrchnosť, zlomyseľnosť a neprajníctvo.

Tu je veda v úplnom protiklade k budhizmu, lebo jej cieľom nie je snaha o vnútorné rozvíjanie človeka. Nejeden veľký vedec sa vyznačoval veľmi nízkym a či dokonca až podlým  charakterom. Platí to napríklad aj pre najvýznamnejšieho fyzika na svete do čias Einsteina, Newtona. Je len málokomu známe, že v kuloároch anglickej Royal Society sa neraz choval ako arogantný despot. Okrem iného neprávom obvinil Leibnitza, že mu ukradol dôkaz správnosti integrálovej matematiky. Pričom ten ho postuloval úplne nezávisle od Newtona, v tom istom čase.

Nemeckí vedci, Lenard a Stark – nositelia Nobelovej ceny za fyziku - boli aktívnymi nacistami a antisemitmi.

Problém vedy v tomto smere je v tom, že osobný rozvoj k dosiahnutiu etických ideálov je pre ňu v podstate bezvýznamný a dokonca len zbytočne zaťažujúci, lebo kvalitný vedec má vydať všetku svoju energiu a využiť čas len na vedecké ciele. Takmer každý vedec je toho názoru, že jeho práca pozostáva len v objavovaní a skúmaní nových vedeckých faktov, súvislostí a procesov, ale že ich využitie  a použitie a či dokonca zneužitie, neleží v jeho zodpovednosti.

Takýto postoj je ale prejavom ľahostajnosti, povrchnosti a tým aj egoizmu. To všetko sú ale charaktreristické znaky nedostatku etiky. Poznanie a predovšetkým vedecké poznanie znamená zároveň aj moc a moc vyžaduje aj silný pocit zodpovednosti, lebo len potom môže byť jej vykonávanie morálne a ľudstvu prospešné.

Odkedy veda a jej poznatky predstavujú aj moc, často až extrémne veľkú moc, tak možno vždy sledovať aj zneužívanie vedeckých poznatkov politikmi, generálmi a obchodníkmi. Najmä poslednych sto rokov existuje veľmi silné prepojenie medzi vedou, mocou, politikou a ekonomikou a veľmi často z toho vyplynie nesmierne veľa negatívneho a škodlivého pre bežných smrteľníkov, teda pre veľkú väčšinu ľudstva.

V takých prípadoch sa nikto nestará o morálku. A to všetko vychádza primárne z toho, že veľká väčšina vedcov je k morálke ľahostajná a čo je ešte horšie, dokonca aj vyslovene nemorálna a morálku cynicky ignoruje. 

pokračovanie nasleduje