3. a posledná časť: Neobyčajné povolanie krásnej Rimanky Milvy - skutočný príbeh

„Nerozčuľuj sa toľko, krásavica", muž prešiel do dôverného tónu, "veď nechcem od teba veľa. Postačí mi, keď niekde odbočíš do tmavej uličky a nemusí to byť sex, ak ho nechceš. Celkom mi postačí tvoja ruka a nemusíš sa pritom ani vyzliecť. Neboj sa, nebude to trvať dlho. Už som dlho nemal žiadnu ženu, preto to pôjde rýchlo. Obaja budeme mať z toho niečo - ty dostaneš peniaze a ja telesný pôžitok. Dám ti za to 50 000 lír, a to je naozaj veľa za dve, tri minúty práce rukou. Platí? - sme dohodnutí?"

Milva cítila, ako v nej zovrela zlosť a stúpol jej tlak. Snažila sa upokojiť a zachovať si svoju ženskú dôstojnosť. Veď aj tento vrcholne jej nesympatický muž bol predsa len človek, chudák človek, ktorý určite nezažil nikdy lásku a svojím spôsobom len hľadal trochu ženského tepla. Len chcel v nemilosrdnom a studenom svete zažiť pocit krátkej telesnej dôvernosti. Uvedomila si, že nepôsobil agresívne, ani násilne a nepociťovala strach, že by jej mohol urobiť niečo proti jej vôli. Chvíľu k nemu dokonca pociťovala súcit, potom ju ale opäť pochytil hnev na to, ako väčšina mužov redukuje všetko to nádherné, čím by sa vzťah muža a ženy mal vyznačovať, len na animálny a mechanický sexuálny akt. Odrazu sa v nej ozvalo priam neodolateľné nutkanie, aby tohto muža na mieste vyšmarila z taxíku.

Bradáč sa na ňu spýtavo pozeral, netrpezlivo čakajúc na odpoveď. Keďže stále nič nepovedala, tak si myslel, že sa jej ponúknuta suma nezdá dostatočná. Zvýšil preto ponuku:

"Pridám ti ešte päťtisíc, dobre?

Odpovede sa však nedočkal ani teraz. Namrzene sa opýtal:

"Ani to ti nie je dosť? Koľkože by si chcela?Alebo azda nemáš rada mužov? Nie si náhodou lesbička?"

Milvy sa opäť zmocnila zlosť a vybuchla:

"Čo ste to povedali? Že nemám rada mužov? Kde je tu nejaký muž? Nevidím žiadneho! Rozhodne nie takého, ktorý by zodpovedal mojej predstave muža!"

Chvíľu bolo ticho. Milva znova nadobudla vnútornú rovnováhu a pokračovala už bez emócií, ale s istou rezignáciou v hlase:

"Ach čo, napokon ste tiež len úbožiak. Sú predsa tisícky podobných chudákov ako vy, ktorí z rôznych dôvodov nikdy nepocítili, čo je skutočná láska. Preto sa nikdy nenaučia, čo znamená taká láska medzi ženou a mužom. A to je vždy len láska dvoch duší, ktoré sa milujú bytostne a nie láska dvoch tiel, ktoré sa stretnú v akte sexu. Ak muž nevie milovať dušou, ale len telom, tak sa nikdy nedozvie, čo je táto skutočná a jedinečná láska. Muž, pre ktorého je láska len akoby tovarom, ktorý si môže kúpiť, je len poľutovaniahodným chudákom."

Bradáč sa po týchto jej slovách už viac neozval. Na Piazze Cavour vystúpil, mlčky zaplatil a bez jediného slova odišiel.

Na druhý deň bola nedeľa a Milva mala svoj voľný deň. Vstala až o deviatej a privítal ju krásny slnečný deň. Raňajkovala na balkóne, odkiaľ mala nádherný výhľad na Tiber. Jej zrak kĺzal ponad rieku ďalej smerom tam, kde bolo Koloseum. Hlavou jej prebiehali myšlienky súvisiace s jej nočným zážitkom. Myslela na to, že v priebehu dlhej histórie sa na postavení ženy veľa nezmenilo a že v princípe je súčasná spoločnosť práve tak patriarchálna, ako bola aj pred tisíc, či pred dve tisíc rokmi. A myslela aj na to, že muži vidia v žene aj dnes tak, ako aj pred tisícročiami len niečo na uspokojovanie ich sexuálneho pudu a nie rovnocenného človeka. Muži sa nevedia zbaviť toho, že vidia v každej žene potenciálnu prostitútku, ktorej sexualitu si môžu kúpiť ako nejaký tovar za peniaze.

Keď na druhý deň opäť znova sadla do svojho taxíka, nemohla sa zbaviť pocitu, že ani v jej povolaní, ktoré si zvolila v podstate len preto, lebo si myslela, že práve v ňom bude ako žena užívať vysokú mieru slobody a nezávislosti od mužov, že ani tu nikdy neunikne infantilnej patriarchálnej predstave muža o žene. A tá má v podstate len dve formy: Žena ako matka a žena ako telo, ktoré slúži na uspokojovanie jeho sexuálnych pudov.    

Koniec