Zved sa obrátil na svojho pána a začal hovoriť:
„Ďakujem ti pán môj vzácny za tvoje slová uznania, a.......“
„Dobre, dobre, stačí! Nerozširujme to ďalej.“
Povedal ráznym hlasom vladyka Dobromír a dodal:
„U mňa vždy platí – dobrá práca, skvelá pláca. A pokiaľ ju dobre vykonávaš, tak aj ja dobre platím.
Vieš mi však povedať ešte aj to, ako plánuje Rastislav sa zmocniť Vindobony? Počul som už z viacerých strán, že je veľmi dobre opevnená a že je tam aj silná posádka.
Okrem toho, ak by sa mu takýto zámer aj podarilo uskutočniť, tak bude mat zakrátko na krku celú veľkú vojenskú moc Frankov, s ktorými je zatiaľ zadobre, veď ochraňuje ich kňazov a tak rozširuje ich vplyv v krajine.“
„Rastislav je veľmi prefíkaný a aj rafinovane opatrný“,
zasmial sa zoširoka zved a objasňoval ďalej:
„S Frankami hrá dvojitú hru, pričom presne kalkuluje možné riziká. Ak to nevieš vladyka, tak možno ho odteraz budeš vidieť trochu inakšie. Vo svojej ríši síce podporuje franských kňazov, ale robí to len naoko a nie preto, že ich miluje a že si naozaj uctieva ich prekliatu vieru. To v žiadnom prípade nie.
Týmto spôsobom si však získava čoraz väčšiu dôveru Frankov. Pomaly ho už prestávajú kontrolovať a sledovať, tak ako to obvykle robievajú so svojimi vazalmi a čo nevidieť ho už budú považovať za svojho spoľahlivého spojenca. Zároveň to ale znamená, že keď už dosiahne ich úplnú dôveru, tak napokon stiahnu z blízkosti našich hraníc aj značnú časť svojho vojska, ktorým sa proti nám zatiaľ zabezpečujú.
Preto Rastislav len vyčkáva na vhodnú príležitosť a keď sa táto naskytne, tak potom vyrazí s vojskom na Vindobonu, ktorú musí však veľmi rýchlo obsadiť a následne po jej obsadení sa vydá rýchlymi pochodmi ku korutánskym a alpským Slovanom a prv, ako sa Frankovia z veľkého a nečakaného prekvapenia spamätajú a sa mu stihnú postaviť na odpor a ho napadnú, tak chce zjednotiť tieto roztrúsené a nejednotné západoslovanské kmene a pripojiť ich do Veľkej Moravy.
A potom už posilnený o ich bojovníkov zvedie rozhodujúci boj so zneistenými Frankami a môže si trúfať ich poraziť.
Tieto jeho plány ho však priviedli aj na myšlienku, aby sa ťa zbavil a preto ťa chce dať odstrániť. Na uskutočnenie svojich veľkých plánov potrebuje aj dostatočne silné vojsko a preto bude požadovať od všetkých svojich vladykov, aby mu dali k dispozícii všetkých svojich vojakov. Obáva sa však, že ty to odmietneš a potom to odmietnu aj tí dvaja vladykovia, na ktorých máš veľký vplyv. A vy traja ste najmocnejší vladykovia vo Veľkej Morave. Rastislav je presvedčený, že ak sa mu podarí zlákať ťa do pasce a potom vyhasiť tvoj život, tak že hneď zlomi aj odpor týchto dvoch vladykov, ktorí držia s tebou a vždy sa riadia podľa teba.
V podstate by mu na dobytie Vindobony postačili poľahky len jeho i Svätoplukovi vojaci. Avšak ako rozvážny stratég a vládca počíta aj s tým, že keby sa mu proti jeho očakávaniu predsa len nepodarilo rýchlo za krátky čas zaujať pevnosť Vindobonu, tak nebude dlho trvať a franský kráľ Ľudoví Nemec vyšle na odvetu proti nemu už dobre zorganizované a vyzbrojené silné vojsko a preto ak sám nebude mať veľmi veľkú armádu, tak mu potom takmer neodvratne hrozí krutá porážka a aj potupné zajatie alebo dokonca smrť.“
Zved ukončil svoje obšírne rozprávanie a pozrel spýtavo na Dobromíra.
„To je už všetko, čo si mi chcel oznámiť a vylíčiť?“
Pokračovanie nasleduje
