2. časť: Sú všetci vojaci vrahovia - je to pravda?Je trestné verejne to vyhlásiť?

Viacerí spisovatelia a filozofovia v 18. a 19. storočí označili zabíjanie, ktoré je remeslom vojakov, za vraždenie. Medzi nimi boli aj také svetoznáme osobnosti ako Voltaire, Heinrich Heine a Georg Büchner, ktorí hovorili v tejto súvislosti o "vrahoch, ktorým vraždiť dovoľuje zákon" a o "armádach, v ktorých slúžia státisícky vrahov".

Na začiatku 20. storočia to nebol len Tucholsky, ktorý označoval vojakov za vrahov, ale aj Roza Luxemburg a Ernst Friedrich. Napriek tomu sa svojou výpoveďou do povedomia zapísal ďaleko najvýraznejšie Kurt Tucholsky.

Aj v povojnovej Spolkovej Republike Nemecko bola výpoveď "Všetci vojaci sú vrahovia" podnet na viaceré súdne pojednávania a dokonca nasledovalo aj prvotné odsúdenia dotyčných, ktorí sa ale odvolali. Až v roku 1995  rozhodol Najvyšší ústavný nemecký súd v Karlsruhe, že použiť citát Tucholského nie je trestným činom. Zdôvodnil to tým, že v demokracii má každý právo slobodne povedať svoj názor aj verejne.

Po tomto súdnom rozhodnutí sa voči súdu vzniesla vlna protestov zo strany niektorých vládnych politikov CDU a FDP.

Jeden z citátov Tucholského: "Človek potrebuje len jedno - milovať a potom všade pociťuje len radosť." Môj citát, ktorý som napísal pred mnohými rokmi, dopĺňa a či rozširuje predošlý citát Tucholského : "Kto miluje naozaj, ten nebude nikdy v poverení nikoho ani zbíjať ani zabíjať."

Preto tí, čo vraždia, žijú bez lásky, bez opravdivej lásky a bez radosti. Kto sa rozhodne stať vojakom, ten sa rozhodol nie pre lásku, pre opravdivú lásku v živote, ale pre zabíjanie a preto musi byť ochotný zabíjať, teda vraždiť. 

Opravdivá láska je zároveň aj láskou k životu a kto miluje život, ten ho nebude nikdy ničiť a nebude nikdy nikoho chcieť zastreliť, teda zavraždiť. Kto miluje naozaj a trvale, ten nosí v sebe vnútornú slobodu a táto forma slobody je najvyššou možnou slobodou človeka. A ten, kto túto slobodu nosí vo svojom srdci, ten nebude nikdy vraždiť.

Koniec