2. časť: Nemecku hrozí kolaps – utečenci si budú smieť dodatočne dopraviť rodinných príslušníkov

V zmysle islamského práva môže mať muž viacero žien a len on rozhoduje o tom, čo jeho ženy a deti smú a čo nesmú, a to platí aj vtedy, keď je v Nemecku. Takto budú do Európy mimoriadne veľkou mierou importované polygamia a rodinné veľkoklany (už teraz je v krajine množstvo takých veľkoklanov a mnohé sú ťažko kriminálne, napr. libanonské a polícia má pred nimi veľký „rešpekt“).

A každý moslimský utečenec môže v Nemecku tvrdiť, že má doma štyri ženy a s nimi napr. 20 detí. V islamskom práve je zakotvené aj to, že muž musí zabezpečiť aj svojej druhej a keď ich má, tak aj tretej i štvrtej žene vhodný byt.

Keďže v Nemecku je to povinnosťou Sociálneho úradu sa o to postarať, ak dotyčný nemá na to dosť finančných prostriedkov, tak to aj musí urobiť.

Toto môžu moslimskí utečenci s potešením využívať, lebo čím väčší rodinný klan si v Nemecku vybudujú, tým väčší rešpekt a úctu budú užívať vo svojej paralelnej spoločnosti, ktorá v Nemecku už dávno existuje a prekvitá a ktorá „veselo kašle“ na zákony štátu.

Orientálno-moslimské veľkorodiny sú veľkou mocou a zároveň aj štátom samým pre seba a majú vlastné zákony. A každá má ešte aj obrovské rozčlenené vzdialenejšie príbuzensto, ktoré ale tiež k nej pevne patrí, a tak ide bežne o spoločenstovo 200, 300 i viac ľudí a beda nejakej malej policajnej hliadke, ak by prišla niekoho z nich zatknúť. To je životunebezpečné. To vám otvorene priznajú aj nemeckí policajti.

A takto vzniknuté paralelné spoločnosti nielenže nemožno nikdy integrovať, tie sa totiž vôbec nechcú integrovať, lebo to by znamenalo zlomenie ich prapatriarchálnej štruktúry a zároveň stratu nadvlády muža nad ženou a deťmi.

Toto tradičné myslenie naviac ešte aj podporujú všetky moslimské mešity a všetky možné a nemožné organizované tzv. kultúrne spolky Turkov, Pakistancov, Sýrčanov, atď. v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Rakúsku,........

Preto sú slová o ich integrácii len nezmyselným táraním časti politikov EÚ a nikdy nenaplniteľnou ilúziou v tomto smere úplne naivných idealistov, ktorí tu nechcú vidieť tvrdú neúprosnú realitu.

Koniec