2. časť: Jedinečný, výnimočný Augsburg – mesto starých Rimanov – tisíc rokov staršie ako Mníchov. Fuggerovci z Augsburgu na Slovensku

Viete, že Augsburg má, respektíve mal, veľmi úzku väzbu so Slovenskom?

Bolo to síce už dávno - pred niekoľkými storočiami - ale bola to predovšetkým z európskeho hľadiska veľmi dôležitá a  ekonomicky produktívna väzba. Išlo v tom prípade o spojenie dvoch mimoriadne významných a bohatých rodín. Bolo to obchodné rodinné spojenie augsburských Fuggerovcov s rodinou palatína Juraja Thurza. Obe rodiny patrili k najbohatším v Európe. Podnikali a obchodovali predovšetkým v baníctve (meď, striebro, olovo). Vzájomnými sobášmi  utužili svoje partnerstvo a mu tak dali atribút rodinného partnerstva.

Thurzovci založili spolu  Jakobom Fuggerom v roku 1495 takzvaný Ungarnhandel (Uhorský obchod) a v jeho rámci ovládali v dunajskom regióne  v Uhorsku  ťažbu mede a striebra a tiež obchod s nimi. Postupne si vybudovali veľké obchodné impérium, siahajúce  až ďaleko na západ kontinentu. Obe superbohaté rodiny podporovali  výdatne aj umenie a kultúru podľa ich veľkého renesančného vzoru, ktorým bola bohatá vplyvná rodiny Mediciovcov z Florencie. A mali aj intenzívny kontakt s humanistami vtedajšej doby, ako napr. s Erasmom z Rotterdamu.

Hrad Červený kameň, ktorý tróní v Malých Karpatoch nad Častou a Pílou, je jedným zo symbolov spojenia Fuggerovcov a Thurzovcov. Začiatkom 16. storočia bol majetkom rodiny Thurzovcov. Z finančných dôvodov ho Thurzovci v roku 1535 predali Fuggerovcom, s ktorými boli v tom čase už v rodine a síce prostredníctom sobáša Anny Fuggerovej s J. Thurzom v roku 1497.

Fuggerovci chceli Červený kameň (dali mu nemecké meno - Bibersburg) prebudovať tak, aby na ňom boli aj veľké sklady  pre železo, meď a striebro a neskôr aj pre víno. Čoskoro sa ale ukázalo, že hrad nebol vhodným miestom pre realizáciu zamýšľaných plánov. Ako dokazujú staré dokumenty v Augsburgu, bol do podnikania Fuggerovcov a do ich plánov zasvätený aktívne aj svetoznámy nemecký maliar Albrecht Dürer.

Ďalším symbolom rodinnej obchodnej spolupráce Fuggerovcov a Thurzovcov na Slovensku je rázovitá Špania Dolina pri Banskej Bystrici, kde boli veľmi výnosné bane na meď. Do dejín  vošla už v  13. storočí ako banícka osada, kde žili prevažne Nemci, odborníci v baníckom remesle. Osada niesla nemecké meno Kupferner Neusohl (názov mesta Zvolen bol neskôr odvodený z nemeckého slova Sohl: Svol-en,… Zvolen).

Nemeckí remeselníci tam prišli na pozvanie uhorského kráľa Belu IV. ktorý po ukončení tatárskej pohromy, v 13. storočí, pozýval za veľmi výhodných podmienok do vyľudnených a spustošených regiónov Slovenska nemeckých remeselníkov, ktorí tak osídlili aj Španiu Dolinu a obnovili a oživili ťažbu mede.

V 16. storočí chcela rodina Thurzovcov zlepšiť a zmodernizovať ťažbu medenej rudy v  bani v Španej Doline, ktorá im patrila. Potrebné financie poskytli Fuggerovci a zisk z výnosnejšej ťažby si obe rodiny delili.

Keď som bol pred 14. rokmi na Pressereise so skupinou nemeckých a rakúskych novinárov v SR, tak sme sa zastavili aj v Španej doline, kde baňa bola už dávno prebudovaná na múzem a ťažba bola zastavená.

Boli veľmi prekvapení, koľko nemeckých hrobov sme objavili v sprievode starostu na miestom cintoríne. Nevedeli nič o tom, že tam žili v stredoveku nemeckí remeselníci a pôsobili tam aj nemeckí Fuggerovci z Augsburgu.

Samozrejme, že po návrate domov písali o tom vo svojich novinách, ako aj o spolupráci augsburských Fuggerovcov s uhorskými Thurzovcami.

pokračovanie nasleduje