2. časť: Dilmu Rousseff odstránili pre údajnú korupciu. Jej nástupca je ale majster korupcie

Dilma bola dvakrát vydatá a má dcéru Paulu.

Obrovská a hrdá Brazília – 200 miliónová krajina– si naložila na seba navždy doslova historickú nesmiernu hanbu, ktorú zo seba už nikdy nezmije. D. Rousseff, najčestnejšia a sociálne najangažovanejšia prezidentka zo všetkých brazílskych prezidentov, bola hanebným a nedôstojným spôsobom pozbavená svojho úradu a potupne vyhnaná z prezidentského paláca.

Postaral sa o to z veľkej časti koruptný a totálne skorumpovaný brazílsky parlament za podpory USA, ktorých vysokopostavené mocné kruhy nechceli, aby v najväčšej latinskoamerickej krajine  bola pri moci socialistická prezidentka.

Historici budú odteraz Brazíliu označovať len za banánovú republiku na úrovni Hondurasu a Paraguaja, kde boli v minulých rokoch podobným spôsobom odstránení demokraticky zvolení prezidenti, lebo boli proti korupcii mocných a nepozdávali sa ani USA.

Dilma Rousseff sa nedopustila nikdy žiadneho zločinu a ani sa nikdy neobohacovala na úkor svojho národa. Práve naopak, celá jej biografia poukazuje len na to, že bola idealistkou, ktorý vždy myslela na Brazíliu a na jej ľud a predovšetkým na tých, ktorí sa mali najhoršie.

Nesporným faktom však je to, že viac ako 60 percent tých senátorov, ktorí hlasovali za to, aby Dilma bola  pozbavená úradu prezidenta, sú alebo podozrievaní z korupcie, alebo už beží proti ním súdny proces kvôli korupcii. A to iste platí o dvoch tretinách poslancov Brazílskeho Kongresu.

Vyhnanie Dilmy z Palácio do Planalto, prezidentského paláca (kde musela skončiť 31. augusta 2016), nemožno označiť inakšie ako puč proti nej a puč proti demokracii, ktorú reprezentovala a predstavovala takou mierou, ako nikto iný v Brazílii.

Muži, ktorí vynútili zmenu moci a dosadili nového prezidenta, sú podnikatelia a majitelia obrovských fariem a poľnohospodárskych firiem a zároveň aj ťažkí milionári. Mnohí z nich sú obvinení i stíhaní pre korupciu a prepieranie špinavých peňazí. Niektorí z nich dokonca odsúdení. Napriek tomu „dokázali“ ostať na slobode a aj si podržať všetky svoje veľké privilégia a aj senátorské kreslá. A títo „gauneri“ súdili svoju nevinnú prezidentku! Tú Dilmu Rousseff, bezúhonnú a statočnú ženu, ktorú dokonca aj jej niektorí politickí odporcovia označili ako bezúhonnú a bez viny.

V súvislosti s tým, čo urobili s Dilmou jej kriminálni protivníci z najvyšších kruhov treba vedieť, že títo (ne)ľudia z brazílskeho senátu reprezentujú politickú vrstvu, alebo lepšie povedané špeciálnu politickú kastu, ktorá je oveľa staršia ako brazílska demokracia, pričom je založená na starých prebohatých dynastiách, ktoré ovládali a ovládajú neraz dlhé desaťročia nielen veľké regióny, ale aj jednotlivé brazílske spolkové krajiny.

Dodám, že v nich vládli ako králi vo svojich kráľovstvách. Títo superbohatí kriminálnici (ktorí sa navzájom chránia a spolu držia) nikdy neakceptovali Dilmu Rousseff, ženu, ktorá boli v ich očiach bojovníčkou-partizánkou proti vojenskej diktatúre, ktorú podporovali a s ňou spolupracovali vtedy, keď Dilma bola vo väzení mučená ich katanmi.

Dilma sa s nimi ako prezidentka musela aranžovať, lebo inakšie nemohla vládnuť. Nejedného z týchto banditov si ale dovolila tvrdo kritizovať a teraz jej to napokon splatili a ju odstavili, ale ako som už uviedol – je to hanba celej Brazílie.

A tútu hanbu ešte umocňuje a robí ju nepredstaviteľne veľkou to, že jej nástupcom sa stal korupčný zločinec – jeden z banditov vyššie spomínaných dynastíí, menom Tener.

O ňom ale niekedy inokedy.