2. a posledná časť: Zázrak nanotechnológie a dve výročia Einsteinovej teórie relativity a ich vzájomý súvis. 100. a 110. výročie

Zázrak Einsteinovej teórie relativity je podstatne staršieho dáta, ako objav nanotechnológie.

Znamenal totálny prevrat nielen vo fyzike, ale aj v astronómii, kozmológii a fakticky vo všetkých oblastiach nášho života. Ukázal nám, že neexistuje nič, čo by bolo absolútne, ale že všetko je nejakým spôsobom vždy len relatívne.

Albert Einstein zverejnil v roku 1915 svoju takzvanú všeobecnú teóriu relativity. Okrem nej poznáme aj špeciálnu teóriu relativity, ktorú taktiež vytvoril Einstein a publikoval ju v roku 1905. 

Obe možno považovať za mystifikáciu dovtedajšej mechanickej fyziky Newtona, lebo sa neriadia jej kazálnou a racionálnou logikou. V tomto zmysle sú iracionálne a majú tak mystický charakter.

Tá prvá, z roku 1905, je aj pre nefyzikov oveľa známejšia a takmer každý o nej aspoň niečo počul, hoci jej rozumie len málo zasvätencov. Albertovi Einsteinovi to prinieslo obrovskú celosvetovú popularitu, čomu sa veľmi netešil, lebo bol mimoriadne introvertovaným charakterom.

Mňa obe fascinovali už vo veľmi mladom veku a som ich podrobne študoval.

V špeciálnej Einstein postuloval a dokázal, že priestor a čas nie sú absolútne a nemenné veličiny, ale že sú závislé –  teda premenné. Ak sa dvaja pozorovatelia pohybujú vysokými a rôznymi rýchlosťami, tak každý z nich vníma iný čas a iný priestor.

Vo všeobecnej Einstein opisuje časopriestor ako štvordimenzionálnu štruktúru, ktorú hmota zakrivuje, a to nie absolutne, ale rôzne, v závislosti od svojej veľkosti. To, čo Newtonova fyzika označovala a chápala ako mechanickú gravitačnú silu, vníma Einstein vo svojej všeobecnej teórii len ako dôsledok tohto zakrivenia priestoru.

Napríklad Zem zakrivuje priestor oveľa menej ako Slnko a preto je jeho gravitácia aj oveľa silnejšia.