„Poslednou nádejou v paláci obľahnutého mileneckého páru boli Cézarove ázijské légie, ktoré sa síce rýchlymi pochodmi blížili do Egypta na pomoc svojmu milovanému a obdivovanému veliteľovi, ale boli ešte dosť ďaleko od Alexandrie.
Nakoniec ale všetko dopadlo predsa len inakšie, ako si to Arsinoe predstavovala.
Obliehaní vydržali proti očakávaniu jej generálov dlhšie a pred ich rozhodujúcim útokom na palác sa Cézarovým légiám napokon predsa len podarilo doraziť včas a zasiahnuť do boja a už za niekoľko hodín ho rozhodnúť v prospech Cézara a Kleopatry.
Armáda Arsinoe bola porazená na hlavu a rozprášená a mladá žena sa dostala do zajatia legionárov. Nič horšie sa jej nemohlo stať.
Po niekoľkých mesiacoch strávených vo väzení v Ríme, kam ju dal Cézar dopraviť ako odbojnú buričku proti rímskej moci, bola poslaná do vyhnanstva v meste Efezos. Rodný Egypt už nikdy viac neuvidela.
Po atentáte na Cézara, ktorý ho neprežil, sa Kleopatra stala milenkou Marca Antonia a ten na jej žiadosť vyslal do Efezu svojich ľudí a tí Arsinoe asi rok po jej príchode zavraždili. Tak veľká nenávisť Kleopatry pripravila Arsinoe o život. Svoju sestru ale neprežila dlho.
A teraz konečne, milý Anastázius sa dozvieš tajomstvo, ktoré spája neviditeľným putom už dávno mŕtvu Arsinoe s mojou dcérou Arsinoe. Toto tajomstvo poznáme len my dvaja, a tak budeš tretí, ktorý sa ho dozvie.
Kleopatrina sestra Arsinoe porodila vo vyhnanstve nemanželského syna. Splodila ho s mužom židovskej viery. Po jej zavraždení malého chlapčeka odchovala skupina židovských žien, ktoré v Efeze žili veľmi svojským religióznym životom – dnes by sme ich označili za mníšky.
Jeho potomkovia prišli niekedy pred dvesto rokmi do Egypta a usídlili sa v Alexandrii. Z tejto rodiny pochádzala aj moja žena.
Asi mesiac pred pôrodom mala mimoriadne živý sen, v ktorom sa jej zjavila Kleopatrina sestra Arsinoe a oznámila jej, že dieťatko, ktoré porodí, bude dievča a bude sa veľmi podobať na ňu, dávno mŕtvu. Vo sne ju požiadala, aby jej preto dala meno Arsinoe.
Tak sa aj stalo a my sme dali našej dcére toto prekrásne meno a ona naozaj vyrástla do neuveriteľnej krásy, akou sa vyznačovala zavraždená Arsinoe.
Znie to veľmi neuveriteľne, ale je to skutočná pravda a najneuveriteľnejšie na nej je to, že moja dcéra sa na svoju menovkyňu naozaj podobá tak veľmi, ako by jej bola vypadla z oka.
Ba dokonca je to taká neskutočne veľká podoba, ako keby Arsinoe v mojej dcére prišla na svet po druhý raz.“
Rabín zmĺkol a bolo na ňom vidno veľké dojatie. Nastala chvíľka ticha a dojatie premohlo aj Anastázia, ktorý pozeral na krásku pred ním so zaslzenými očami.
Chcel niečo povedať, ale starý muž urobil krátky posunok rukou naznačujúc ním, aby ešte vydržal.
Pokračovanie nasleduje
