13 rastlín, ktoré zmenili svet a ovplyvnili jeho históriu - číslo 3: Bavlna
02.01.2015 12:30
Krajinami pôvodu bavlny sú Afrika, India, Pakistan, Čína, severná Amerika. V roku 1793 sa začala cesta jej obrovského významu pre ľudstvo. Pre juh Spojených štátov amerických sa stala bielym zlatom a v 19. storočí vyprodukovala najväčšiu časť ich bohatstva. Senátor amerického štátu South Caroline, James Henry Hammond, veľký prívrženec otrokárskeho systému, vyhlásil v roku 1858 v senáte: Cotton is King - Bavlna je kráľom.
V tom ohľade mal Hammond úplnú pravdu. Bavlna z obrovských plôch bavlnových plantáží amerického juhu sa stala v prvej polovici 19. storočia exportným produktom číslo jedna Spojených štátov. Táto prastará kultúrna rastlina bola známa už aj Indiánom, napríklad Aztékom. V starom Ríme platili vzácne produkty z bavlny ako veľký luxus.
Avšak až vynález stroja Cotton Gin, v roku 1793, ktorý bol schopný spracúvať biele chumáče vlny veľmi produktívne do súvislych, pevne súdržných veľkoplošných pásov, umožnil vyrábať rôzne úžitkové bavlnené produkty vo veľkých množstvách.
Majiteľom veľkých plantáží v južných štátoch priniesla bavlna nepredstaviteľné zisky a bohatstvo, miliónom čiernych otrokov, prepravovaných často za neľudských podmienok do Ameriky, nepredstaviteľné utrpenie a biedu. Otrokárstvo dosiahlo s explóziou bavlnového biznisu svoj vrchol a v roku 1855 bol už každý druhý obyvateľ juhu v severnej Amerike otrok z Afriky. Neľudské podmienky otrockej práce na amerických plantážch boli zakladom veľkého bohatstva bavlnových barónov juhu.
Ich ekonomická moc sa stala aj politicky významným faktorom a v mnohom určovala politiku, čo sa nepáčilo politikom severu, ktorí chceli za každú cenu zlomiť moc juhu, čo napokon viedlo k vojne medzi severom a juhom a víťazstvo severu prinieslo aj koniec otroctvo. To viedlo aj k rozpadu svetového bavlnového monopolu juhu a vo svete sa začala presadzovať bavlnová produkcia z Číny a západnej Afriky.