Tou ženou bola Velena. Hoci porodila päť detí, jej nahé telo pôsobilo ešte stále pružne a jeho pokožka bola hladká ako u mladého dievčaťa. Keď avarský vodca k nej pristúpil, zamlaskal jazykom a s úľubou začal ohmatávať jej pekne formované a aj po piatich pôrodoch ešte pevné prsníky, tak mu opovržlivo napľula do tváre a ho od seba prudko odstrčila.
Avar bol jej reakciou zjavne prekvapený. Niečo také neočakával a niekoľko sekúnd pozeral s rozšírenými zrenicami a vyvalenými očami na krásnu ženu. Potom sa mu ale už v nasledovnom momente objavila v tvári zúrivosť a rozohnal sa k strašnému úderu. V poslednom zlomku sekundy, pred zasadením úderu, však ruku zastavil a svoju zlosť skrotil.
Lámanou slovančinou prehovoril k Velene:
„Ty najprv bude dlho milovať ma, potom všetko moji chlapa skákať do teba a potom ty dlho a pomaly zomreť ruka odo mňa!“
Pokývol rukou a dvaja drsní Avari, stojaci po jeho boku, na jeho rozkaz uchopili brániacu sa škrabaním a hryzením Velenu a odvliekli ju do najbližšieho domu. To bol dom zabitého starešinu. Tam jej zviazali nohy aj ruky a hodili ju na lôžko. Ostali pri nej stáť a pozerali na ňu roztúženým zrakom, dobre vediac, že prídu na radu, ale až po ich veliteľovi. Zvyšné ženy si po krátkom dohadovaní sa rozdelili ostatní Avari a ich telesné radovánky s nimi sa mohli začať.
O niekoľko chvíľ vrazil do domu Tarik a krátko im niečo povedal. Muži žene uvoľnili putá na rukách a potom jej ich veľkou silou proti jej odporu roztiahli na strany a uviazali jednotlivo za hlavou o drevené operadlo, takže rukami nemohla vôbec pohybovať. Potom odišli von a čakali pred domom.
Avarský veliteľ na nahú, pred ním bezmocne ležiacu ženu, niekoľko okamihov pozeral. Jeho vzrušenie explodovalo. Strhol zo seba kus látky, ktorú mal omotanú okolo pása a okamžite sa vrhol na Velenu, naplnený zbesilou nedočkavosťou. Rozviazal jej nohy a hoci nimi divoko kopala, tak sa mu rýchlo podarilo ich roztiahnuť. Žena kričala a celou silou sa snažila oslobodiť si uviazané ruky, aby ho mohla udierať a doškrabať a vraziť mu prsty do očí. Nič jej to ale neosožilo a Tarik po niekoľkých ďalších okamihoch surovo a prudko vnikol do jej vlhkého teplého lona a začal ju znásilňovať.
Trvalo to niekoľko minút, kým po prvý raz ukojil svoj pud. Potom privolal mužov, ktorí ju privliekli do domu. Tí ju znásilnili rovnako brutálne ako ich veliteľ. Všetci traja to ešte raz zopakovali.
# # # # # # # # # # # # #
Keď sa už dostatočne nasýtili jej tela, tak potrebovali nasýtiť aj svoj žalúdok. Prinútili ju, aby im pripravila jesť a piť. Prv ako zasadli k hostine, tak ju opäť zviazali, ale tentokrát jej spútali len nohy a hodili ju na posteľ.
Po výdatnej hostine Velenu opäť všetci traja znásilnili a keď sa to Tarik chystal ešte raz zopakovať, tak Velena urobila niečo neočakávané a vykonala to prekvapivo bleskurýchle. Ležiac na lôžku vytiahla spod neho rýchlym pohybom ruky malú ostrú dyku, ktorú tam mala už dávnejšie uloženú. Prv, ako Tarik, už trochu omámený počas hodovania vypitým alkoholom, stačil zareagovať a vyraziť jej z ruky nebezpečný smrtiaci nástroj, tak Velena mu ho vrazila celou silou najprv do brucha a potom do hrude a hneď na to si sama prebodla srdce, dobre vediac, že by ju Avari, keď im zabila náčelníka, kruto a strašne mučili a umučili až k smrti.
Klesla, zaliata prúdom krvi, mŕtva na mŕtve telo Avara, ktorý jej vzal všetko, čo milovala a prečo na tejto zemi žila. Deti i jej muža. Ich telá sa opäť spojili, ale už len v smrti, bez najmenšej známky života. Jeho nečakaný koniec, i jej očakávaný koniec – to celé sa odohralo za niekoľko kratučkých okamihov a dvaja Avari, ktorí boli účastníci tejto tragédie i aktu znásilnenia Veleny, nestačili vôbec zasiahnuť.
Daguz a Timur, ktorí boli prvý a druhý zástupcovia Tarika, len pozreli jeden na druhého, pokrčili ramenami a bez akéhokoľvek emocionálneho vzruchu opustili dom i mŕtveho veliteľa a pridali sa k ostatným, stále hulákajúcim, podguráženým a so ženami sa obšťastňujúcim súkmeňovcom.
Odteraz bolo velenie v ich rukách, a to len vďaka mŕtvej ženy, s ktorou sa len pred krátkym časom skvele ukájali, a ktorá im ešte úplne nečakane preukázala aj ďalšiu skvelú službu a urobila ich svojím činom vyššími veliteľmi.
# # # # # # # # # # # # #
Ešte dlho do noci sa z drevených domov ozývali samopašné a rozkošnícke výkriky Avarov. Pokračovali vo svojich bezuzdných orgiách s bezbrannými, celkom na pospas im vydanýmni ženami, ktoré vydávali zúfalé výkriky a žalostne vzlykali.
Niekedy okolo polnoci sa sexuálne orgie ukončili a Avari, ktorí do sýtosti vyžili a ukojili všetky svoje telesné potreby, začali s vraždením utýraných žien, ktoré ešte pred krátkym časom boli bezmocnými nástrojmi ich sexuálnych pôžitkov. Trvalo to len niekoľko minút a všetky ležali zavraždené a ich znehybnelé oči vzhliadali zmeravenou hrôzou k oblohe, plnej žiarivých hviezd, akoby nemohli uveriť strašnej tragédii, ktorá sa udiala.
# # # # # # # # # # # # #
Ráno sa cudzí votrelci v Drevni zobudili pod zatiahnutou oblohou. Ťažké pokrovce mrakov sa prevaľovali nízko nad zemou a bičoval ich silný vietor od západu. Ešte nepršalo, ale vzduch už bol presiaknutý vlhkosťou, ktorá do neho z nich presakovala. Vlhký vzduch zapáchal výparmi krvi a pomaly sa rozkladajúceho mäsa. Všade v osade ležali kopy dosekaných krvavých a znetvorených mužských a ženských tiel.
Novým vodcom Avarov sa stal Daguz, jeden z dvoch Tarikových zástupcov. Velenie na neho prešlo automaticky, bez voľby. Tak to bolo dávnou tradíciou Avarov, ktorá bola všetkými rešpektovaná. Daguz prikázal skupine tridsiatich mužov, aby čo najrýchlejšie urobili dve veľké plte z dosiek a iného vhodného materiálu z dreva, ktorých bolo v dedine mnoho. Inej skupine mužov nakázal poznášať korisť k rieke a potom ju na pripravené plte naložiť.
Z oblohy začali padať prvé kvaky vody. Akoby sám najvyšší boh Slovanov, Perún, chcel tak zmyť všetku tú preliatu slovanskú krv jeho detí.
Dagúz nemilosrdne poháňal mužov, aby čo najrýchlejšie dohotovili plte, lebo tomuto brehu rieky už neveľmi dôveroval.
Nemohol si byť istý tým, či zabíjaniu v Drevni predsa len niekto neunikol a neoznámil v niektorej zo susedných osád, čo sa v noci udialo. A tak sa už prípadne mohol chystať útok na nich. Z toho dôvodu chcel čo najrýchlejšie dostať do bezpečia celú veľkú korisť i mužov, ktorí mu ešte ostali.
Medzi Daguzovými Avarmi bolo aj niekoľko zranených bojovníkov a tí neboli schopní prepraviť sa cez rieku na chrbtoch koní. Tých chcel umiestniť spolu s korisťou na plte. Preto boli potrebné dostatočne pevné plte a Daguz sám dozeral na ich zhotovovanie a poháňal mužov.
Jedna plť už bola hotová a pripravená na brehu, keď sa pred Daguzom objavili dvaja z jeho mužov, vlečúc k nemu malé uslzené a divoko sa vzpierajúce slovanské chlapča. Veliteľ na nich udivene skríkol:
Pokračovanie nasleduje
