117. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

“V tomto prípade som s tebou zajedno a súhlasím s tvojím plánom. Ak u nás nepostavíme kresťanskú vieru na  základy dobre premyslenej a vlastnej cirkevnej samosprávy, tak bude jej účinné rozširovanie len pokrivkávať.

A z toho dôvodu by sme potom nedosiahli ani to, čo u Frankov tak skvele funguje. To znamená, aby sa kresťanstvo stalo účinným pomocníkom pre rast moci a stability našej krajiny.

Aj ja som už premýšľal o tom, že v našej situácii bude najvhodnejšie, ak sa obrátime s prosbou na cisára Byzancie. Byzantské cisárstvo má starú a najvyspelejšiu kultúru v Európe a Byzantíci sú  celkom iní ako Frankovia.

Ich duše sú nám blžšie ako studené duše tvrdých Frankov a aj ich reč znie pre naše uši príjemnejšie ako drsná reč Frankov. A podľa toho, čo mi o nich rozprával vyslanec bulharského kráľa na mojom dvore…….“

„Aha, to je zrejme ten, ktorého dcére sa Nitra zapáčila tak veľmi, že sa rozhodla u teba zostať aj po odchode svojho otca naspäť do Bulharska,“

Prerušil Svätoplukove úvahy s neskrývanou iróniou v hlase Rastislav, ktorý samozrejme dobre vedel, že mladá pekná Bulharka sa stala ďalšou milenkou jeho synovca.

Ten však ani v tomto prípade nereagoval podráždene a rozprával pokojne ďalej, akoby bol prepočul výsmešnú poznámku Rastislava, o ktorom bolo známe, že odkedy mu zomrela žena, tak ostal sám, hoci mohol poľahky nájsť novú ženu, dosť sa mu ich núkalo.

Avšak on radšej uprednostnil bezúhonný život vdovca, ktorý sa príkladne staral o svojich potomkov. Vedelo sa ale aj to, že v mladších rokoch aj on mal svoje obľúbené  mimomanželské favoritky. Ale aj vtedy si v tomto smere počínal oveľa diskrétnejšie ako jeho synovec.

„Ako mi teda podrobne o nich porozprával bulharský vyslanec, ale i jeho dcéra,

„pokračoval ďalej pokojným hlasom Svätopluk, pričom ale nápadne zvýšil hlas pri dvoch slovách: jeho dcéra“,

tak je ich povaha oveľa príjemnejšia ako povaha bezohľadných germánskych Frankov.“

Rastislav sa už viac ani slovkom nezmienil o krásnej Bulharke, ale pokračoval ďalej v hodnotení situácie:

„To isté si o nich myslím aj ja a okrem toho, mám ten dojem, že kresťanstvo Byzantícov má podstatne hlbšie korene, ako ho má kresťanstvo Frankov, ktoré začal vo svojom národe presadzovať, rozširovať a politicky uplatňovať až Karol Veľký. Určite to súvisí najmä s tým, že najväčší šíriteľ  pôvodného kresťanstva bol Grék Pavol a Byzantinci sa pokladajú za novodobých Grékov, ktorí si vysoko uctievajú všetko…“

„Viem, všetko toto dobre viem aj ja.“

Skočil strýkovi do reči  odrazu podráždeným a nervóznym hlasom Svätopluk, ktorý už od skorej mladosti žiarlil na veľkú inteligenciu svojho strýka, pričom v tomto prípade len nehanebne luhal, pretože o starých Grékoch nevedel vôbec nič a samozrejme nevedel nič ani o Pavlovi. Dokonca na rozdiel od strýka nevedel ani čítať.

Pokračoval ale už miernejším hlasom a snažil sa vysvetliť Rastislavovi odkiaľ to vie, lebo ten samozrejme dobre vedel, že synovec nevie čítať, a tak si Svätopluk pohotove pomohol ďalším klamstvom a pritom sa v duchu zaprisahal, že tentokrát už naozaj urobí to, čo urobiť chcel už viackrát – naučiť sa čítať:   

Pokračovanie nasleduje