Archipresbyterove slová urobili na Rastislava značný dojem a prenikli hlboko do jeho mysle.
Ešte dlho do noci nemohol usnúť. Prehadzoval sa zo strany na stranu. Cítil veľkú zodpovednosť za krajinu i za svoj národ a premýšľal nad jeho budúcnosťou.
# # # # # # # # # # # # #
Na druhý deň po honosnom slávnostnom obede, na ktorom sa zúčastnili, spolu s Rastislavom a hostiteľom Svätoplukom aj ich družiny, ako aj ich poradcovia, sa kráľ i knieža odobrali do súkromnych komnát domáceho pána, aby tam viedli rozhovory.
Na toto rokovanie vybral nitriansky vládca svoju najobľúbenejšiu sieň – priestrannú poľovnícku sieň. Bol veľmi svetlá a mala formu obdĺžnika. Skvela sa nádherným vyzdobením, ktoré pozostávalo takmer prevažne z rôznych poľovníckych trofejí z častých a úspešných lovov Svätopluka.
Nachádzala sa na južnej strane hradu a z jej veľkých okien sa ponúkal úchvatný výhľad na najužnejšiu časť Nitry, ktorá bola zároveň aj jej najživšou časťou. Keď sa pohľad na ňu už dosť nasýtil a pozdvihol sa ponad ňu do diaľky, tak tam sa mohol kochať scenériou širokých zelených lúk a za nimi hustými lesmi južného Ponitria.
Svätopluk vo svojej obľúbenej sieni neraz sám strávil celé hodiny. Zamyslene hladieval do diaľav, občas prižmúril oči a vtedy jeho fantázia mu začala vykreslovať nové a nové obrazy budúcnosti veľkej a slávnej Veľkomoravskej ríše a v nej na tróne kráľovskom on, kráľ Svätopluk.
Vo svojich víziách si predstavoval ako ju budú rešpektovať všetky národy, ale najmä Frankovia a Byzantínci.
Vízie Svätopluka bol oveľa smelšie ako si budúcnosť svojej ríše predstavoval Rastislav.
Svätopluk pre uskutočnenie svojich smelých vízií a ďalekosiahlych cieľov potreboval na začiatku strýkovu pomoc. Chcel Rastislava použiť a využiť, aby mu pomohol s prvou ťažkou úlohou a či veľkou výzvou.
Veľká Morava, ak sa chcela stať naozaj mocnou dŕžavou schopnou konkurovať s Frankami a Byzantíncami, tak bolo nevyhnutné vybudovať jej spojenie a zlúčenie sa s alpskými a korutánskymi Slovanmi.
Vládca Nitry bol prefíkaný a neobyčajne ľstivý a vedel veľmi dobre, že ak chce uskutočniť všetky svoje smelé plány a zámery, tak si musí svoje sily a svoje možnosti veľmi obozretne a rozmune rozložiť. Bolo mu jasné, že majú svoje hranice.
Preto chcel, a vo vlastnom záujme aj musel, podporiť Rastislava pri pokuse dobyť pevnosť Vindobonu. Keď sa im to spoločnými silami podarí dosiahnuť, potom po návrate späť zorganizuje komplot proti Rastislavovi – má na to dobrých ľudí – a ho zosadí z trónu a dá sa sám vyhlásiť za kráľa Veľkej Moravy.
Tá už potom bude rozšírená o územia alpských a korutánskych Slovanov a preto bude už aj mocnejšia. Nebolo najmenších pochýb, že po páde Vindobony sa títo pripoja k Veľkej Morave veľmi nadšene.
Musel byť však veľmi obozretný, lebo si bol istý, že Rastislav má s ním podobné úmysly, ako on s ním a bude po vojenskom úspechu zaiste chcieť urobiť s ním veľmi krátky proces a koniec.
Pokračovanie nasleduje
