1. časť: Dejiny Ruska v skratke – mali by sme ich poznať všetci,

lebo kto ich pozná, porozumie lepšie ruskú dušu. Rusko veľmi ovplyvnila jeho ťažká strastiplná história.

Popálil sa ale na ňom Tatár Mongolský i Turek Osmanský, aj Napoleon Grandissimo, taktiež Hitler Nacissimo, i Obama Nobelissimo – všetci si mysleli, že bude ľahkou a výtečnou korisťou. V tomto smere preukazuje najviac rozumu Trump Proputinissimo, ktorý ho nepoklada ani za regionálnu mocnosť a už vôbec nie za korisť, skôr za možného partnera.

Históriu štátu, ktorý sa raz mal stať obrovským a mocným Ruskom, začali písať cudzí muži zo severu. Okolo roku 850 prišli zo Škandinávie na územie Ruska bojovní Normani, pod vedením legendárneho Rúrika. Boli zároveň aj kupcami a obchodníkmi. Rúrik založil v roku 862 najprv Novgorod a 879 Kyjev a jeho ľudia postupne  splynuli so Slovanmi, ktorí tam žili v kmeňoch a v rodovom zriadení a nepoznali mestá,  a tak pochopiteľne nemali ani štát.

Z oboch miest vznikli pomerne rýchlo kniežatstvá. Rúrik vladol v Novgorode a je pokladaný za zakladateľa najstaršej panovníckej dynastie na území Ruska.

Mimochodom, vznik Ruska má podobnú historickú réžiu, ako vznik Veľkej Moravy. V prípade Ruska bol na začiatku jeho vzniku Neslovan Rúrik a jeho Novgorodské kniežatstvo – na začiatku Veľkej Moravy stál Neslovan – Germán - franský kupec Samo a jeho ríša. A aj keď Veľkomoravská ríša nebola jej priamym pokračovateľom, tak Samova ríša sa v každom prípade stala jej elementárnou predlohou.

Spočiatku malé Rusko sa časom vyvinulo k svetovej veľmoci, naproti tomu slávu Veľkej Moravy (ktorá mala všetky predpoklady stať sa aspoň európskou veľmocou) ukončila v roku 907 predčasne veľká bitka pri Bratislave, kde spoločné vojsko Bavorov a veľkomoravských kniežat podľahlo Maďarom.

Rusko, ako veľkokniežatstvo, vzniklo okolo roku 1000 a jeho hlavným mestom sa stal Kyjev a volalo sa Kyjevská Rus. Preto je pochopiteľné, že Ukrajina a Kyjev sú pre Rusov posvätná a len ruská zem, asi tak ako pre Židov Jeruzalem a celý Izrael je len ich svätá zem, ktorú im dal Jahve a všetci ostatní sú tam pre nich len votrelci.

Kyjevské knieža Vladimír Jasné Slniečko prijal kresťanstvo z Byzancie (podobne ako o niečo skôr ho odtiaľ prijala aj Veľká Morava). Mladé Rusko sa tak otvorilo vplyvu vyspelej byzantskej kultúry. V rokoch 1019 až 1050 dal v Kyjeve postaviť knieža Jaroslav Múdry niekoľko veľkolepých chrámov podľa byzantskej architektúry. Kyjev sa stal aj sídlom Metropolitu a ruská cirkev prebrala aj rítus byzantskej cirkvi a jej liturgiu.

Prvá zmienka o Moskve pochádza až z roku 1147. Jurij Dolgorukij v roku 1156 postavil na nízkom návrší pri rieke Moskva pevnosť, z ktorej sa časom vyvinul Kremeľ. Hlavným mestom Ruska sa stala Moskva v roku 1480.

Jednotný štát Rusko neexistoval ešte ani v 13. storočí, keď povážlivo narastala moc Tatárov. Rusko bolo v tom čase ovládané niekoľkými veľkokniežatmi, ktoré navzájom súperili. Tatári pod vedením Džingis Chána porazili spojenecké vojsko veľkokniežat úplne zničujúco a kyjevské Rusko sa ocitlo v ich područí. Batu Chán, jeho vnuk, založil na ruskom územi tatársky štát Panstvo zlatej hordy, ktorý trval od roku 1238 až do roku 1480.

pokračovanie nasleduje