1. časť: Afgánec sa obhajuje na nemeckom súde za znásilnenie a vraždu

Autenticky zo súdu. Otrasný prípad z jesene 2016, pobúril Nemecko a bol aj v médiách EÚ. 11. 9. 2017 druhý deň súdu vo Freiburgu. Súdna sieň bola plná, a to čo vypovedal obžalovaný Hussein Khavari o svojom čine, muselo zmraziť až do špiku kosti každého prítomného. Najprv uvediem jeho slová a medzi riadkami to, čo povedal štátny žalobca a k tomu moje komentáre a informácie.

Do súdnej siene vstúpil  Hussein v sprievode dvoch policajtov. Oblečený bol v modernej modrej ľahkej vetrovke a džínsoch. Vlasy mal upravené na spôsob moderného krátkeho strihu západných frajerov. Čierna, nakrátko pristrihnutá briadka, na ušiach malé náušnice.

Proces sa začal prekvapujúco. Nie právnik spustil obhajobu svojho mandanta. Ale urobil tak sám Hussein. Dobrý psychologický ťah. Obhajca oznámil, že Hussein si sám napísal všetko, čo prednesie (či to každý uveril, pochybujem). A jeho prednes bol vskutku rafinovane pripravený.

Najprv prosil rodinu zavraždenej 19-ročnej študentky medicíny, Márie Ladenburger o prepáčenie a dodal, že sa sám cíti ako mrtvola.

Povedal:

“Viem dobre precítiť bolesť rodiny, lebo som sám podobnú preciťoval, keď v Afganistane zahynul môj otec. A keby to rodine mŕtvej nejako osožilo, tak by som najradšej bol mŕtvy aj ja. Beztak sa, odkedy som sa toho činu dopustil, cítim len ako živá mrtvola“.

Tu musím možno trochu cynicky poznamenať, že ak by to tak naozaj bolo, tak určite to mohol urobiť. Trvalo to istú dobu, kým ho polícia chytila a usvedčila. Spočiatku nikoho nenapadlo podozrievať z  príšerne brutálneho zločinu Husseina, ktorý žil u známej freiburskej rodiny a po zločine dával všade najavo svoje rozhorčenie nad vrahom.

Hussein prízvukoval, že noc, kedy sa strašný zločin stal, bola pre neho nocou hašišu a alkoholu, čo mu celkom zatemnilo zmysly. (zrejme sa mal finančne veľmi dobre – žil u majetnej rodiny, v idylickom Freiburgu, ktorá ho s porozumením u seba ubytovala a dojemne sa o neho starala).

pokračovanie nasleduje